Tak som si predsavzala

Môj rok 2019 začal s myšlienkou určiť si nejaké predsavzatie, ktoré by som mala tento rok splniť.  Vzhľadom na to, že sa behu venujem približne 18 mesiacov, zdolať polmaratón bola tá najideálnejšia voľba.

Samozrejme, že to bolo aj o skúške samej seba, ale vedela som, že ten pocit PO preteku bude stáť zato. Popravde, na beh som sa dala z jedného dôvodu a to dostať sa trošku do “formy”, nečakala som však, že ma to chytí natoľko, že tento rok budem behať polmaratón. 

Deň pred polmaratónom som si pozrela článok v časopise „Rungo“ ako sa pripraviť na polmaratón. Škoda však, že som si to prečítala iba deň predtým. Uvádzalo sa tam totiž, že tréningy majú byť rozdelené na 10 týždňový plán s presnými intervalmi, ktoré treba priebežne behať; predsa maratóny a polmaratóny si vyžadujú systematickejšiu a dlhodobejšiu prípravu. Samozrejme, ja som si behávala počas týchto týždňov podľa svojho “plánu”, no naštastie to bolo postačujúce. 

Nastal deň D, víkend-nevíkend, čakalo ma skoré vstávanie. Zobudila som sa nie s úsmevom ale doslovne so smiechom „či som normálna“, ale tešila som sa celkovo na atmosféru, ktorá bude vládnuť na behu.

Len čo sme sa dostavili na miesto činu, pobrala som sa do sektoru, z ktorého som štartovala. Zakričala som ešte priateľovi, že o 2 hodinky som späť, tak nech ma čaká a myslí na mňa.

Plná nadšenia a adrenalínu som vykročila vpred a poklusom som prešla cez štartovaciu čiaru. Užívala som si ten pocit „všetky oči na mne“ a potlesk okolitých dívákov, ktorí nás prišli povzbudiť. Po 1.kilometri som si sama pre seba povedala „tak, a už len 20 kilometrov“ a s výsledným časom 1hodina 54 minút som tých 21 kilometrov zabehla. Umiestnila som sa na 140.mieste v hlavnej kategórii žien.

Jednoduché to určite nebolo, ale pohľad na medailu za zdolanie 21kilometrov ma len utvrdzuje v tom, že to stálo za to!!! Teraz si môžem dať vyššie ciele, väčšie výzvy, ktoré sú pri behu nevyčerpateľné.

Autor: Dianka Jazudeková