Vonku praženica jak v mieškoch pána Greya, len odtieňov nie je 50 sivých, skôr miliarda zlatožltých. V bufete, čo pamätá Kuffu i prvú ligu, zasyčím hodinu pred zápasom orosený Birel, na rozcvičke pozdravím z Gerlachova prestúpivšieho Kristiána Guľaša i trénera Palšu. Novú strechu na tribúne stihli miestni na pána, Partizán je späť v lige číslo 3 a ja zasadám klasicky pár metrov od bubna ultras na E4. A vesmír znova raz spočinul v nebeskej pohode.
Prvý kuk na borcov z Medzeva a vravím Stoke City, kámo. Všade výšava, všade colemanov hamstring, všade dupačka. Výborní pri hre pod tlakom, forčeking domácej ekipy eliminujú papieroví favoriti precíznou hrou z jednotky. 27. minúta, spektakulárna akcia hostí, brejk a tutovica jeden na jeden, ktorú domáci gólman chytá vrhom pod strieľajúcu pravačku súpera. Bravúra, jednoznačne perla zápasu. Partizáni pôsobia behavejšie, na viac ako nula nula polčas to však nestačí.
Zmena strán, z wecka utekáš na E1 s čapakom práve včas, aby si stihol domáci center sprava a po hlavičke 1:0 pre domáci erb. Ultras revú tribúna budíček.
Hráč drží loptu zhruba tri minúty za zápas, jeho hodnota sa meria tým, čo urobí za zvyšných 87. Aspoň tak to píše Johan Cruyff. Medzev posiela do hry čerstvé nohy, v 53. min sa trasie domáce brvno po exhibičnej strele z 20 metrov. Číslo 7, evidentný KingKong karpatonemeckých mantákov od Košíc. 82. minúta, behavý černoško, ktorý upúta už pri rozcvičke (foto), penetruje pravú stranu zadného voja partizánov a utešene servíruje na 1:1. Keď nepopierateľný domáci esprit v závere osudovo nepremení penaltyho kop, nemilosrdný súper mu láme v nadstavenom čase šiju i sny. Najväčšie drámy sa vraj odohrávajú v tichu, nie na javisku. Dnes platilo len to prvé.
A propos. V mene detičiek v kočíku, slovutných mamičiek, desaťročných ballboyov i v mene boja za mier navrhujem, aby sa počas futbalových zápasov na Slovensku kričalo „do vagíny“. Nech je to aspoň spisovné. Ruku hore, kto zo 415 divákov súhlasí. Ehh.
Dofutbalovania nabudúce, kamarát.
