„Tvoriť a ísť do plných, to chce v súčasnosti veľkú kvalitu. A tú ešte nemáme“…Dobre si dal, Jano…
Po prvých 30-ich minútach priateľského zápasu pred pár dňami nejeden ocenil hrdinský boj chlapcov z malého Slovenska proti favoritovi z Malty, už nadšenie pri hymne naznačovalo jasnú odhodlanosť z kabíny. Mŕtve, biedne, celé zlé, jednoducho cmota. Je úplne zrejmé, že je jednou z úloh trénera /nedobre si dal, Jano/ hecnúť poloskapané chrobáky už pred výbehom na pľac, preopakovať text blýskajúcej Tatry a dať sa spolu mentálne hore dákou slovenskou „Hakou“.
Hamšík má pravdu, že „predjedlá dnes neexistujú“, hrať ale doma zápas proti 400-tisícovej Malte s týpkami zarábajúcimi 50 000 eur za týždeň a nevedieť urobiť jednu kukateľnú akciu, toť guľáš z planého psa. Poloslepecký televízny koment, „nesadla mu lopta“, „snažíme sa, ale Malta prehustila obranu“ len doplnil zážitok z rimejku maltskej hymny v úvode. WTF, akože Wednesday, Thursday, Friday …
Udatní chlapci spod Tatry sa ubehali jak desaťbojári a to sa v dnešnom futbale cení. Dúfam, že z Kyjeva nepocestujú v pondelok ropovodom…
