Zažil som Leicester

Leicester. Krásne, historické, typicky anglické mesto s 300-tisíc obyvateľmi. Na prvý pohľad ničím nevyniká nad ostatnými mestami.

Až po kontakte s miestnymi ľuďmi a kultúrou mesto naozaj spoznáte. Vedeli ste napríklad, že v Leicesterskej katedrále je pochovaný anglický kráľ Richard III., ktorého pozostatky našli len 2 roky dozadu? Alebo že Leicester vyniká okrem futbalu aj v rugby, bedmintone, či krikete? Samozrejme ale naše kroky viedli na slávny King Power Stadium.

Na prvý pohľad mesto futbalom nejak extra nežije. Pri otázke šoférovi Uberu „ako sa mesto zmenilo po získaní titulu?“ odpovedá s jemným úsmevom na tvári: ,,Zmenilo sa celkom dosť. Ľudia konečne vedia, kde je Leicester na mape.“ Po príchode ku štadiónu to konečne vypukne. Ľudia oblečení v modrom, pokriky, emócie, atmosféra. Prichádza autobus hráčov Middlesbrough, rovnako tak Kasper Schmeichel na novučkej i8-čke. 

Ideme na štadión, zatiaľ je ale prázdny, preto volíme pivko v útrobách mohutnej, 35-tisícovej, stavby. Následná rozcvička nás ale volá naspäť hore. Okolo obrovskej maľby Ranieriho na stene sa vydávame hore schodmi na tribúnu, aby sme naživo videli tie najväčšie hviezdy minulej sezóny Premier League. Vardy, Mahrez, Okazaki, ale aj hráči Middlesbrough sú na dosah mojej ruky. Že zážitoček.

Počas zápasu sme sa tiež nenudili. Vardy bol síce viac než neviditeľný, no hra sa prelievala zo strany na stranu ako presýpacie hodiny. Okazaki sa po skrumáži dostal ku strele nožničkami, no jeho pokus zastavilo brvno. Škoda. Bol by to gól týždňa, možno mesiaca.

Videli sme zápas bohatý na góly (aj na penalty, heh), s konečným skóre 2:2 sa lúčime so skvelou atmosférou a krásnym štadiónom. Mesto opúšťame prechádzkou vianočne vyzdobenými večernými ulicami a naše kroky vedú na stanicu, odkiaľ ideme vlakom späť do Londýna.

Výlet do Leicesteru vo mne zanechal krásne spomienky i zážitky. Stálo to za to. Ďakujem…