Svet sa na dva týždne rozdelil na dva tábory. Majstrovstvá sveta odklonili kusisko pozornosti európskych divákov od NHL, a akoby naschvál, za oceánom sa nič extra nedeje. Všetky série konferenčných semifinále majú doposiaľ jasný priebeh.
Preto oddialim aj ja svoju pozornosť a zameriam sa na kanadský výber, ktorý pricestoval do Česka biť sa o národnú hrdosť. Kanada za posledných päť rokov nedoviezla domov žiaden z kolekcie cenných kovov, a to je pre kolísku hokeja pekelne dlhá doba. V rebríčku najúspešnejších krajín ju v počte titulov obehla Zborná, čo sa im zaiste nepáči. Do Prahy dorazilo hneď niekoľko hviezd na čele so Sidom. V okamihu, ako som uvidel súpisku, mi padla sánka a začal som dúfať, že Slovač na toto v priebehu šampionátu nenarazí. To, že Kanada má viac krytých štadiónov ako východná Európa zaregistrovaných hráčov, nie je novinka, ale tento výber je unikát v každom ohľade. Kanada vždy spoliehala na rýchlosť, dravosť a dohrávanie súbojov spolu s jedinečnou kontrolou puku a súperovho pásma. No tento rok stavili na iné. Obrana, kde najnižší bek meria 190cm, je už moc, za tie delovky od modrej to ale stojí. Navyše mladý, no neskutočne skúsený útok, v ktorom figuruje asi osem centrov, si robí z obrany súpera len kuželky na tréningu. Prihrávka Crosbyho cez nohy troch brániacich hráčov už bola aj na moje oči priveľa, nasledoval výbuch smiechu a gól.
Prečo je to tak? Ohromná spolupráca štátu s mládežou je len kvapkou v mori dôvodov, prečo je Kanada v hokeji tam, kde je. Mládežnícke organizácie, juniorské programy a súťaže. Kedysi dávnejšie som draft vnímal ako hlúposť hrubého zrna, keďže v prvom kole bolo v priemere 20 Kanaďanov. No až neskôr mi došlo, že mladí Kanaďania, ktorí prejdú draftom, sú už pripravení hrať v NHL, kým Európania musia dozrieť na farme. Neplatí to samozrejme na všetkých, ale u drvivej väčšiny sa to tak deje.
