Zdroj sily, vytrvalosti a nezlomnej vôle. Inšpirácia pre všetkých, s ktorými sa život nehral.
Už ako študent vysokej školy patrí medzi najlepších hráčov amerického futbalu v tíme Rutgers University. Je pevnou oporou mužstva, človekom s rýchlosťou v nohách, premyslenou taktikou a ťahúňom celého tímu.
Až kým nepríde 16. október 2010. Eric Legrand zostáva po zrážke s protihráčom niekoľko minút nehybne ležať a je schopný nanajvýš ak pohnúť hlavou. Verdikt v nemocnici je nekompromisný – ochrnutie od krku dole.
Zlomené stavce, deväťhodinová operácia, päťpercentná šanca na obnovenie neurologických funkcií – desivý výpočet faktov, ktoré sa v živote mladého, len 20-ročného nádejného futbalistu nemali vyskytnúť. A predsa sa vyskytli. Pri takejto mizivej nádeji na akékoľvek zlepšenie by to každý iný vzdal. Nie však Legrand.
Z Kesslerovho inštitútu, ktorý sa špecializuje na rehabilitáciu miechy, a kde bol Eric prevezený, sa už v januári 2011 objavujú pozitívne správy o tom, že sa mu vracia cit do celého tela a začína hýbať ramenami.
29. októbra 2011, teda len rok po nehode už vedie z invalidného vozíka tím the Scarlet Knights proti Západnej Virgínii. Rovnako tak bojuje aj mimo ihriska. Cez skype pokračuje v štúdiu na vysokej škole, pracuje ako analytik športovej rozhlasovej stanice, naďalej rehabilituje. A keď v apríli 2012 oficiálne získava miesto v Tampa Bay Buccaneers a podpisuje zmluvu NFL, definitívne víťazí. Víťazí nad zranením, nad tými piatimi percentami nádeje, víťazí sám nad sebou.
