Béčkové Bielorusko bodro búralo bojovnosť bledých borcov bystro berúc body. Bože. Bida. Balamuta…
Slabý súper existuje vždy iba vo vašej hlave, to tvrdím od tretieho dňa, čo som koštoval trávu. Futbalovú. Krajinka pod Tatrou sa pred kvalifikačným stretom s lukašenK.O.vcami dlhé dni a týždne krčmovo, fejsbukovo, no hlavne mentálne kŕmila históriou úspešného vstupu do kvalifikácie, vediac navyše, že BieleRusko bude v kľúčovom dueli ošklbané o ich ešte kľúčovejších plejerov. Nik ani len slovkom nespomenul, že len Nabucco v divadle je dlhší jak Slovač bez streleného gólu, a že už keď tu mnohí točíme o tej smole a karme, tak bol to práve Jano, ktorý postavenou jedenástkou v Španielsku trápne zostriptízoval práve tú. Či sú na vine Weissove futílne kľučky do dvojice obrancov, Ďurišova superantiforma, Škrťove komické pästičky ala Kuffour 1999, polhodinová “nevýhoda” o hráča v poli naviac, komorné diváctvo v Žiline, alebo Pekaríkov obväz je dnes parádne jedno, presne tak, akože či tá nevydarená cunami v hľadisku bola z Mexika alebo z Užhorodu.
Hej, hrali sme lepšie – presne 36 minút, a z týchto bolo presne 29 keď sme boli presne o jedného viac. Slow-akcia netrafila sieť rivala sedem polčasov a jej posledná šanca je zbiť pod Ardénami krpca z Luxemburska. A že tam podľa udepkovaného Kozáka vyhráme, to dúfame. I keď viete, ako je to s tým koštovaním trávy.
Baydwei, bravo, bieloruský bohatier…
