A možno kým nespadneme do Béčka, tak sa ani nezačneme pýtať správne otázky. A možno budeme naďalej hľadať len a len príčiny (ktoré nie je ťažké nájsť) a k tej otázke sa ani nedostaneme.
Jedna z najkrajších vlastností športu je, že ho neviete oklamať. Keď ste lepší tak vyhráte, keď ste slabší tak prehráte, keď vyhráte neférovo tak sa to vie. A to, čo Vás robí lepším je v tej chvíli neviditeľná drina, ktorú ste dennodenne vynakladali. Je to ako zasiať a potom polievať i keď úroda ešte nerastie… ale nakoniec sa vždy ukáže, kto sa lepšie staral.
Mohol by som začať menovať príčiny neúspechu ako sú mladý tím, limitovaný výber hráčov alebo to dokonca ešte drzo vyliať na bojkot. Jednoducho, kĺzať po obale problému bez toho, aby som zasiahol jadro.
Môj známy z Poľska, ktorý je profesionálne veľmi úspešný a robí v jednej z najlepších firiem na svete mi vysvetľoval, prečo je lepší ako väčšina ľudí. Dôvodom bolo, že sa pýtal čo môže ON zmeniť. Vedel, že jedine touto sebakritikou sa posunie vpred. Stavím sa, že mnohým z Vás teraz napadlo kedy si túto otázku položí vedenie SZĽH a odstúpi. Odpoviem, možno keď zostúpime do Béčka. A možno nikdy.
Ale kedy si túto otázku položíme MY? Kedy sa opýtame čo môžeme zmeniť MY v slovenskom hokeji, alebo ešte lepšie – čo môžeme zmeniť MY na Slovensku? Možno, keď zostúpime do Béčka, možno, keď sa vo všetkých krajinách naokolo bude žiť lepšie … a možno nikdy.
PS: Včera som čítal koment či Orange nespraví aj reklamu, kde otec mladého hokejistu vulgárne kričí na trénera, aby dal jeho syn hrať à Morál príbehu: Každý z nás má nejaký dosah na hokej a každý z nás vie byť zmenou pre svoje okolie.
PS2: Všímajme si komentáre hráčov, trénerov, ľudí, a všimnite si, ktorí budú na jednej strane hádzať vinu navôkol a ktorí budú ako napr. Peter Sagan, ktorý vždyvždyvždy hľadí na to čo ON môže zmeniť na sebe. Možno aj preto je niekto majster sveta.
