Zomrel tak, ako celý život žil…

 …s lyžami na nohách. Lyžiarska legenda, jeden z priekopníkov slovenského zjazdárstva, ale i horský vodca a člen Horskej služby Vladimír Krajňák (24. 9. 1927 – 15. 1. 2014) zasvätil celý život zjazdovému lyžovaniu.

Ružová prilba a žiarivý úsmev, to boli poznávacie znamenia, ktoré na svahu svietili doďaleka. Pochádzal z ôsmich detí a až piati z nich sa upísali zjazdovému lyžovaniu. K tomuto športu a napokon i k reprezentácii priviedol aj svoje deti Vlada a Danku.

Postavou malý, ale kondične skvelý Vlado Krajňák st. bol dva razy na olympijských hrách. Na povojnových v roku 1948 v St. Moritzi po páde v tréningu nesúťažil, o osem rokov v Cortine d´Ampezzo skončil v obrovskom slalome na 38. mieste, slalom nedokončil, v zjazde ho diskvalifikovali. Napriek tomu sa nikdy nevzdával. Ani po neúspechoch, ani po zraneniach, ktorých mal počas svojej športovej kariéry neúrekom.

Jeho nezlomná vôľa ho priviedla k titulu šesťnásobného majstra Československa. Viac ako tri desiatky prvenstiev a množstvo medailí mal zo súťaží veteránov, na ktorých štartoval aj po osemdesiatke. Ešte vo veku 83 rokov si z veteránskeho Masters v Slovinsku priniesol zlato a bronz.

Mnohí mu závideli jeho radosť zo športu i života. Bol v podstate všestranným športovcom, výbornú kondičku si utužoval bicyklovaním, behaním a túrami. Dokonca sa neraz stalo, že si dal na diaľku preteky s autobusom. Kým kolegovia nastúpili na jednej stanici, on sa na druhú presunul cez kopec pešo a tam k nim pristúpil.  

Ešte aj vo veku 86 rokov mal veľké športové plány. Práve počas prípravy na jednu zo súťaží mal v januári 2014 úraz, pri ktorom utrpel silný otras mozgu, zlomeninu lonovej kosti a deviatich rebier. Jedenásť dní statočne bojoval a veril, že sa vráti nielen domov, ale aj na lyže. Sú však súboje, ktoré sa už nevyhrávajú. Aj Vlado Krajňák mal tentokrát pred sebou oveľa ťažšieho a neporaziteľného súpera. Jeho veľké lyžiarske srdce dotĺklo 15. januára 2014.