Ak vám niečo okolie zaručene neodpustí, tak vašu nadutosť. Ak ju navyše okrmíte permanentne polourazeným negativizmom, potom ste skončili. Nadobro.
Stoštyridsaťšesť reprezentačných stretnutí, sedemdesiat gólov, olympijské hry 1980 a 1984, majster sveta 1977 a 1985, striebro z MS v r.1982 a 1983. V starej dobrej česko-slovenskej lige trinásť sezón v drese VSŽ Košice, jednu v Dukle Jihlava, s ktorou sa stal majstrom republiky. Päťstotrinásť zápasov, 393 gólov. Dvakrát najlepší strelec ligy. V r. 1982 draftovaný v desiatom kole z 202. miesta Quebec Nordiques, kde si ale nikdy nezahral. Na staršie kolená nemecký SB Rosenheim, rakúsky WEV Viedeň, a britské Fife Flyers Kirkcaldy, Streetham Redskins Londýn a Glen Rothers Glasgow.
Hej, Vinco Lukáč bol veľký hráč, pamätám si ako si so Slaninom a spol na starom košickom zimáku dovolil veci, ktoré si v dnešom modernom hokeji už nikdy nikto nie. Na tréningu aj v zápase. Ego z vrcholu Everestu. Ego, čo nepoznalo hranu medzi sebavedomím a pokorou.
Parlamentné voľby 2010, poslancovanie NR SR za SNS a výstavná blamáž za insitnú odvahu. Chvastačka o mafii, spálený Mercedes a potom už radšej rýchlo preč..
A ešte ostatná nedeľa piateho marca. K dresu Ladislava Trojáka pribúda v „Stýlke“ pod strechou aj ten Beďu Brunclíka, Igora Libu, Jána Selveka a Jiřího Holečka. Všetci vieme, že slávnu štvoricu mala včera doplniť aj Vincova dvadsaťjednotka. Excesívna hrdosť je ale poriadne bremeno, pýcha sama smrťou myslenia. A všetko ostatné len rozprávky jedného strateného „maradonu“…
