K včerajšej noukampskej šouke zlomivšej histórii na padrť šiju napísal už každý, veľa a všetko, predsa však ešte pár postrehov o dueli, po ktorom sa všetci chlapci rodiaci sa momentálne v Katalánsku volajú Roberto.
Toľko dlhých lôpt ako kopla Barcelona za prvých štrnásť minút som u messiovcov nevidel za pol minulej sezóny, toľko škaredých gólov za celú. Pri 3:0 poslal Cavani Katalánsko do kómy, z ktorej resuscitujete iba s pomocou bohov, no stalo sa. Borci z Parku Princov, hlavne v prvom polčase totálne zapredavší vlastnú futbalovú tvár, prehrali unikátny zápas kariéry predovšetkým sami a vo vlastných hlavách, veľký futbalový Emery umrel a prefackaná Eifelovka ešte dnes verí, že to všetko naozaj nebolo naozaj. Videli sme tím, čo neprehral od 17.decembra a posledných šesť zápasov kopal pri skóre 15:1?? Viera knokautovala vypočítavosť, spokojne nadávajte na Neymara špina hujo kokos šašo dajver. Ak včera niekto išiel na kref, tak v životnom zápase práve never-say-die brazílko. And nothing else matters.
Ako vraví Jára Bosák, je to jenom fodbal. Konečná méta hry je radosť, bolesť je cena za slobodu a vy, čo ste šli v 80.minúte spať, si spoko kopnite ešte jeden panák.
