Majster Slovenska a slovenský reprezentant, účastník množstva súťaží nielen doma ale aj za hranicami, atlét telom aj srdcom. Oštepár Gabriel Katrenič.
Asi budeš súhlasiť, dosť netradičná disciplína. Ako si sa k nej dostal?
Áno, hod oštepom je dosť netradičná disciplína, teda aj celá atletika je pre mnohých netradičná. No posledných pár rokov sa to začína meniť a atlétov pribúda, čo ma teší, lebo atletika je nádherný šport. K atletike som sa dostal keď som chodil na 2.stupeň na ZŠ Komenského v Bardejove. Bola to atletická trieda plná talentov, a to nielen na atletiku. Vďaka môjmu bývalému triednemu pánovi Kolárovičovi a taktiež trénerovi pánovi Pečeňukovi, ktorí vo mne videli potenciál a talent, som tam kde som. Aj keď to ešte nie je to čo by som chcel. Začalo to len obyčajnými testami – pri hode kriketovou loptičkou. Potom prišli prvé preteky a neskôr som prešiel až k oštepu.
Čo je pri hode oštepom najdôležitejšie?
Pri hode oštepom je asi najdôležitejšia flexibilita celého tela, nie švih v ruke ako si väčšina myslí. Aj keď aj švih zohráva určitú úlohu, no nie je to základ.
Čo povieš na Jana Železného?
Ján Železný? Na neho nemám slov. Neskutočná športová osobnosť a svetový rekordér. Jeden z mojich vzorov.
Ktorý šport by si robil keby nie ten svoj?
Myslím že so žiadnym športom nemám problém. No keď som mal asi tak 12 rokov, hral som hádzanú. Kvôli atletike som to nechal. Takže asi by som ostal pri hádzanej.
Obľúbená kniha?
V knihách ma zaujíma vojnová minulosť, preto asi ten najobľúbenejší knižný výtvor je Mengeleho dievča.
Tango alebo valčík?
Myslím že skôr valčík. Ale ani tango neznie zle 🙂
Ďakujeme za rozhovor, Gabi.
