Šesť otázok: Slavo Fedoročko

Keď sa vyzliekol pred hokejovým tréningom v šatni, vyzeral ako misionár zo Zimbabwe. Potom vykorčuľoval na ľad. A robil si s nami čo chcel, kde chcel a kedy chcel. Borec na nukleárny pohon. Slavo. Slavo Fedoročko.

Slavo, poznám ťa ako nenápadného, skromného týpka. Čo by si o sebe prezradil našim čitateľom?

„Všetko je tajné, ale charakterizoval by som sa ako cieľavedomý, vytrvalý, úprimný. :)“

Ako ste dospeli s Romanom k organizácii akcie 10 000 metrov nádeje?

„Od posledného podobného projektu 2023 ubehli tri roky (2024 práca mimo BJ, 2025 problémy s kolenom a operácia), takže to vyšlo až teraz. Keďže tá moja posledná výzva (klasický Everesting – jeden kopec a nastúpať 8848 v.m.) mala úspech ako projekt pre pomoc detičkám, tak som sa rozhodol opäť spojiť pomoc a bike. Ale aby sa to neopakovalo, tak som zvolil tú najťažšiu verziu Everestingu – 10K Roam teda min. 10000 v.m., min. 400 km do 36 hodín. Tieto parametre je potrebné zdolať, aby moja jazda bola certifikovaná a aby som mohol byť zaradený do Hall Of Fame ako úspešný Finisher. To bol január, a tak som začal postupnú prípravu.“

Strava, tréning, príprava?

„Tréningový plán som vytvoril na zhruba tri a pol mesiaca postupného navyšovania objemov výšky, dĺžky a času jazdy na biku, či už na cestnom alebo horskom. Strava a celková výživa sa upravila, keďže náročnosť tréningov rástla (jedno 🍺 len po riadnej nakladačke v tréningu) a taktiež som dal dôraz na regeneráciu (po 50tke to trvá už dlhšie), aby telo bolo pripravené na ďalší tréning. Týždenne v priemere 250 km a výškových 2 000 – 4 500 podľa blížiaceho sa termínu výzvy.“

Čo považuješ v živote za najpodstatnejšie?

„Rodinu.“

Hokej ešte hráš? Ako spomínaš na svoje najlepšie časy na ľade?

Keď som sa v r. 2019 začal venovať biku viac ako len hobíku, tak hokej išiel bokom úplne, a keďže zimy sú už takmer bez snehu (2 týždne max.), tak bike sa stal u mňa celoročnou aktivitou. Túto sezónu ma prehovorili na MAHL (medzinárodná amatérska liga), tak som opäť aj na ľade.

Hokej a staré časy, to sú pre mňa krásne spomienky, vždy super partia. Hokej bol pre mňa všetko, nikdy som nebol technický hráč, ale zase bojovnosť mi nechýbala (keď bolo treba, aj rukavice sa zhodili 😁).“

Bude podobná benefičná akcia orientovaná na pomoc tým v núdzi aj o rok?

„Určite niečo bude, aký formát, to teraz ešte neviem, ale jednoduché to nemôže byť, keďže teraz sme vyparatili takú zverinu. Všetkým chcem ešte raz poďakovať za podporu pre pomoc detičkám a taktiež aj mňa. Ste skvelí.“

Slavo, vďaka za rozhovor a veľa pokoja v živote želáme.