Majú osem miliónov obyvateľov, najviac nemocničných postelí na tisícku ľudí na svete a viac Starbucksov ako bankových pobočiek svetovej extratriedy.
Vo vláde, ktorej verí 77+% ľudí, tu sedí sedem ministrov a vôbec, politický systém aký nájdete tu, už nenájdete nikde inde na svete. Neexistuje pravica, neexistuje ľavica a ak niekto vlastní kompletne celý štát, tak iba jeho obyvatelia. Politici nekradnú, lebo nemajú ako, dépeháčka činí rovných osem percent. Každý muž tu povinne drží doma zbraň a všetci sú odmala tak enviromentálne „friendly“, že dieťa nehodí na chodník ani žuvačku. V obchode so zvieratkami si kupujete takmer zásadne dva kusy, to aby vám to jedno doma nedajbože neplakalo. Len učitelia v tejto malej krajine divov nedostanú na Vianoce stovku. Lebo zarábajú päťkrát viac ako naši.
A že čo hokej v krajine, ktorej ešte ani rozmery vlajky nemajú akoby všetko s kostolným poriadkom? Zaujímavé je, že každý 1.6-ty Slovák má hokejových Helvétov podvedome stále za autsajdrov, a to napriek tomu, že aj na ľade sú na tom „križiaci“ minimálne štatisticky lepšie, v poslednej dobe teda určite. V roku 2010 mali Švajčiari v NHL štyroch hráčov – my osemnásť, v roku 2015 nás v počte hokejistov za morom prvýkrát preskočili. Na majstrovstvách sveta skončili Suisse posledné tri roky vždy nad nami, teraz nám v príprave dvakrát s noblesou utreli ústa a predtým ako tu konečne prestanem plačkať mi prezraďte, čo nasvedčuje tomu, žeby sa na danom status quo u nás doma v dobe blízkobudúcej malo niečo meniť. A to už radšej vôbec neporovnávam play off v Čechách a pod Tatrami.
