Tak jest. Chcenie, odhodlanie, bojovnosť, či kompletné srdce vám v robote nebudú stačiť, pokiaľ nemáte to hlavné – kvalitu. Sľúbte komukoľvek všetko, pridajte hoc 5% ako bonus navyše a potom nastúpte za Barcelonu. Čo myslíte, po koľkých minútach vás Luis Enrique stiahne?
Zdenovcom na MS 2017 ťažko niečo vyčítať, srdciarina, predsavzatia, i pokus o tímovosť tam je, dvojkríž ale znova hrá len to, čo natrénoval. A natrénované máme toho pod Tatrou dlhodobo málo. Hre chýba psychologická nadstavba, somatická sila, u mnohých technika i rýchlosť, korčuliarska dominancia, v krátkosti – tvrdý tréning. Nie je tisíc drepov v tréningu rovnakých vo Fínsku, Švajčiarsku a na Slovensku? Ak nie, prečo nie? Alebo ich v zahraničí robia o tritisíc viac? Tichonov furt vravel, že tréning je nutné zlo a preto treba byť zlým. Slovenská ryba smrdiaca od hlavy nám tento už dlhé roky neponúka, nemáš štadióny, nemáš pravdy. A ono Fínsko navyše zaručene neskorumpuje tri miliardy eur ročne. O Švajčiarsku ani nehovoriac. Lotyši si dovolia kanadského trénera, držiteľa Stanley Cupu?
Milovať hokej a milovať byť hokejistom sú dve rôzne veci. Viete, prečo Slovensko nepostavilo naposledy vlastný tím na Svetový pohár? Lebo by sme boli dostali v každom jednom zápase osmičku. A to som nepovedal ja, to povedal nejaký Tatar. Sme v Áčku len preto, že je tam 16 mužstiev, z ktorých sú cecé štyri do počtu. A nebuďme falošní fandovia a patrioti. Keď prídu MS, každý chce byť Jánošík, keď treba prísť k volebnej urne, pol národa má dvojkríž v paži.
Nie je niečo ozaj na padrť zhnité v štáte hokejovom, keď aj kompletne všetci mohykáni z NHL odmietnu slovenskú repre?
Po MS 2015 v ľadovom hokeji napísali české médiá toto: „Nečekané stříbro z Helsinek vyšroubovalo slovenské ambice a očekávání fanoušků mimo realitu. V zámoří patří k elitě pouze Chára, Hossa, Gáborík a Halák. Pokud je zdravý, tak Višňovský. Hráče a osobnosti kalibru Demitry, Bondry, Šatana, Pálffyho, Handzuše nebo Petrovického už Slováci dávno nemají. Většina ligových klubů balancuje na hranici existence, projekt Slovanu Bratislava v ruské KHL se hroutí. Takže tvrdý boj o elitní osmičku na mistrovství světa – to je reálné postavení Slovenska…“ /A to ešte bratia vtedy nevedeli, ako nám s tou osmičkou fandia/
Záverom. Kto si ešte uvedomuje, že aj my všetci na svojich postoch sme vlastne reprezentanti? Reprezentanti vlastného mena, našich rodičov, dediny, mesta, štátu? Makáme na sebe tak, že keby sme vybehli na pomyselný ľad, nebudú do nás hádzať ostatní kameňom?
Každý problém v živote sa dá riešiť alebo prežiť. Je načase vybrať tú správnu možnosť.
