Rusko je proste špeciálne. Zlí športovci chodia na koberček. Dobrí na večeru. Najlepších si prezident pozýva na vodku o piatej. Na jedno takéto posedenie sme sa vybrali aj my.
Prosím, čítať s nadhľadom a ruským prízvukom pre lepší efekt.
Obývačka najmocnejšieho Vladimira od čias Lenina, päť hodín popoludní.
Charašoje druzja, vitajtje! Vodka je nachystana! víta nás Vladimir a každému z našej športovej delegácie vtisne tri božteky. Ruský štandard. V správaní, aj v dychu. Sadnjite si, toto je moja objyvačka, tu pijeme vodku!
(kultúrna vložka: na vodku sa v Rusku nikdy nehovorí net, ale iba spasiba. Neviem síce, ako ma taká vodka môže spasiť, ale aspoň to vysvetľuje ich politické snahy o nastolenie ateizmu)
Vladimir je usmievavý, má dobrú náladu. Asi za to môže ten ruský štandard. Bez okolkov každému z nás nalieva vodku do pohára, v akom by sa u nás podával mliečny kokteil. Opäť ruský štandard. Dvihne pohár na prípitok a s neskrývaným nadšením hovorí: charašojo igrali maľčiki!
Pripíjame si na ruskú futbalovú reprezentáciu. Hľadám niečo na zapitie, rozhodne nie som štandardný Rus, no na stole nič nie je. Našťastie sedím vedľa kvetináča a ten kaktus v ňom vyzerá dosť suchý. Rýchlo ho polejem, nech mi odbudne z pohára a ja nevyzerám ako totálny lúzer.
Náš hostiteľ je milý a po niekoľkých kolách vodky (keď už je kvetináč plný po okraj) aj veľmi zhovorčivý. Ruskij narod bil vragov z Arabije! Pobije vše! Ruskij narod samy siľny! Za silnejúcou clonou cigaretového dymu a v hmle začínajúcej alkoholovej slepoty počúvam Vladimirove teórie. Áno, je skvelé, že Mexiko porazilo Nemecko. Vždy je nervózny, keď mu obliehajú Moskvu. Chcela som mu vysvetliť, že toto nie je vojna, ale len mierové športové zápolenie, no aj zápolenie je forma boja, takže vlastne nemôže byť mierové. Ruský štandard.
S kolegami z delegácie si vymieňame pohľady a súhlasne prikyvujeme. Vladimirovi a vodke sa neodporuje. Naše druzja vsjo polozhili v futbol! Hej, smeje sa niekto z delegácie. Veď aj posledné meno Vladimira sa dá preložiť do angličtiny ako „položil do“, tak prečo nie do futbalu? Napokon, Vladimir ide do všetkého s vervou. Ruský štandard.
Nasledoval smiech, vodka, ďalší smiech, ďalšia vodka a ešte viac vodky. A potom bola tma.
Keď som sa prebrala, Vladimir bol preč. Aj jeho obývačka. Okolo mňa postávalo niekoľko pánov v bielych plášťoch, ktorí krútili hlavami nad tým, ako som taký „výkon“ vôbec prežila.
Tento príbeh je fikcia. Naozaj neviem, či má Vladimir v obývačke kaktus.
