Lyžiarskô radosti, vol.1

Zlý deň na svahu je furt lepší, jak jeden dobrý v robote? Tak jest, milý kolektív, usaďte sa a skúste pričuchnúť k mojej osobnostnej horskej nirváne z našich krásnych hôr.

V nedeľu sadám do auta k spolužiakom a hajde necelú stovku od Bardejova do malebnej poľskoplnej a snehuprádznej Tatranskej Lomnice. Rovnica s premennými ako obdobie po skúškach a stretávka s blízkou partiou kamarátov po dlhšom čase nedáva veľa iných alternatív, ako by sa mohol prvý večer vyvíjať. Pondelkové ráno nie je veľmi často príjemné, no toto malo napriek miernemu bolehlavu osobitý šmrnc.

Po výdatných raňajkách presun na zjazdovku, kde je človek v miernom pomykove, že v akej to krajine sa vlastne nachádzame. Teraz ale neznam, že v ktorej z dvojice SVK/POL by som sa ocitol radšej. Ničto, prvý deň dopadol na parádu, keďže bol bez pádu. Večer znova v komornejšej atmosfére rozoberáme rôznô témy, pričom neobchádzame ani naše svetlovyzerajúce prezidentské voľby, uff, zmena témy. Utorok ráno som sa vybral na zjazdovku s miernou bolesťou v kolene, ktorá je mi dôverným spoločníkom už od roku 2013, ale sila vôle bola silnejšia, jak dochrámaný kĺb, teda aspoň na dve hoďky. 🙂

Športová aktivita akejkoľvek úrovne je pre nás darom a ak sa vám to spojí aj s výhľadom a čistou vodou za tri eurokorunky, niet väčšej satisfakcie.

Dolyžovania, kolektív! And don’t forget – „Ski good or eat wood.“