Nie je to tak dávno (a v niektorých krajinách je to stále tak), čo sa ľudia pohoršovali nad každým, kto nejakým spôsobom vybočoval z „normálu.“ Dnes sme už síce tolerantnejší k „sexuálnym menšinám,“ no pokiaľ ide o šport, nie je to také jednoduché…
Medzi slávnymi športovcami nájdeme pomerne dosť veľa homosexuálov. To, že sa obzeráte po príslušníkoch rovnakého pohlavia z vás ešte nerobí lepšieho ani horšieho atléta. Ak sa však chcete uplatniť v športe ako transsexuál alebo intersexuál, môžete mať problém.
Najprv si vyjasnime pojmy (pre prípad, že nie ste expert na ľudskú sexualitu). Transsexualita je stav, kedy sa človek cíti byť príslušníkom druhého pohlavia, i keď fyzicky vykazuje všetky znaky toho svojho. Inak povedané, mohol sa narodiť ako chlapec, má vonkajšie pohlavné znaky muža, i príslušné hodnoty hormónov, no cíti sa, že je žena. Alebo naopak, fyzicky i vizuálne dievča, ktoré sa cíti ako muž. Títo svoj stav často riešia operatívnou a úradnou zmenou pohlavia. A hoci im z génov nikto nevygumuje ich pôvodné chromozómy, v papieroch budú mať želanú zmenu (a v rozkroku nefunkčnú imitáciu pohlavných orgánov svojho „skutočného ja“).
Intersexualita je niečo celkom iné. Slovo je odvodené od „inter“, čiže „medzi“. Intersexuál nenesie všetky znaky pohlavia, ktoré má v papieroch. Štandardná predstava „intráka“ je hermafrodit – osoba, ktorá má mužské aj ženské pohlavné orgány.
Drvivá väčšina „intrákov“ má však „iba“ hormonálny problém. Navonok pôsobia ako úplne normálni príslušníci svojho pohlavia. No keby ste im urobili test na hladiny mužských a ženských hormónov, vyjdú vám dosť šibnuté čísla.
To, či ste muž alebo žena, nie je definované „len“ tým, či máte gény XX alebo XY. Lekári už po dlhých rokoch testovania vedia, že k jednotlivým pohlaviam prislúchajú aj patričné hodnoty hormónov. Práve mužský hormón testosterón je príčinou toho, že páni (spravidla) vyrastú vyšší, majú (percentuálne) viac svalov v tele a sú celkovo silnejší.
Intersexualitu spoznáte aj na kostre samotnej. Mužská i ženská kostra majú určité znaky – uhol spojenia panvových kostí, veľkosť a tvar lebky a podobne. Americkú verejnosť nedávno šokovalo zistenie, že intersexuálom bol aj jeden z najväčších hrdinov Americkej vojny za nezávislosť, generál Pulaski. Pri analýze jeho kostí boli odborníci šokovaní ženskými znakmi a až genetické testy im potvrdili, že sa naozaj jedná o pozostatky muža.
Športový svet už nejaký čas rieši prípad intersexuálnej atlétky Caster Semenya. Úradne a vizuálne je ženou, no jej prirodzená hladina testosterónu je niekoľko násobne vyššia ako u „normálnych“ žien. Výsledok? Vyhráva jedny preteky za druhými. A niet sa čo čudovať. Práve doping testosterónom u žien bol jedným z prvých športových škandálov histórie. Starší si možno pamätajú na východonemeckú guliarku Heidi Krieger. Po rokoch, čo do nej pchali mužské hormóny, sa jej zmenil hlas i sexuálna identita. Dnes sa volá Andreas, má fúzy a je ženatý.
Prípad Semenyovej je však iný. Ona nedopuje, ona je „nadopovaná od prírody“. Problém nastal v momente, kedy sa medzinárodné športové organizácie začali zaoberať týmto problémom a zaviedli pravidlo, podľa ktorého musia ženy s prirodzene vysokou hladinou testosterónu brať lieky na jeho potlačenie. Výsledok je zrejmý aj bez dlhého uvažovania: pokles výkonnosti (a už žiadne medaily ani svetové rekordy).
Ďalšia debata sa vedie okolo transsexuálnych športovcov, najmä, pokiaľ ide o „MtF“ (male to female, čiže muž, ktorý sa úradne a operatívne zmenil na ženu). Keďže podstúpili liečbu, ich hladina testosterónu je už na úrovni „normálnych“ žien. Otázka však znie, či pôvodne mužské telo nepredstavuje výhodu – najmä pokiaľ ide o výšku a celkovú svalnatosť.
A ako sa to celé dá vyriešiť? Nuž, realisticky – nech sa to vyrieši akokoľvek, nikdy to nebude k spokojnosti všetkých strán. Ženy s prirodzene vyššou hladinou testosterónu proste vyhrávajú, pretože sú biologicky silnejšie. Ak im zasiahnete do tela nejakými medikamentmi na jeho utlmenie, nebude to proti ich právam? Veď oni za to nemôžu…
Aký je váš názor na zapojenie inter- a transsexuálov do športu?
