Najsmutnejšou daňou za pokrok nie sú pupká našich detí, no ich myslenie…
Časť piata: hluk a ticho
Park v centre našej obce, štyri hodiny popoludní. Synátor okupuje hojdačku, dcérka zbesilo pobehuje okolo kolotoča, kde krúti kamarátky zo škôlky. Z dolného konca prichádzajú teenageri. Usadia sa na lavičky, vytiahnu telefóny a… ticho…
Už sme si povedali niečo o tom, ako sa vďaka závislosti na technológiách čoraz viac mladých prestáva hýbať. Keď aj idú von, sedia vedľa seba a radšej si píšu, než aby niečo povedali. Maximálne si na plné pecky pustia „recitál“ nejakého treťotriedneho umelca a kvília s ním.
Prečo a ako vzniká závislosť od mobilov, tabletov a počítačov? Nuž, ľudský mozog funguje ako cvičený havko – očakáva pochvalu a odmenu za dobre vykonanú prácu. Presne na tomto princípe funguje učenie u malých detí: všetky matky inštinktívne zatlieskajú svojmu drobcovi, keď sa mu podarí vykakať do nočníčka. Mozog si zapamätá, že táto aktivita bude odmenená. Mnoho aplikácií (nie len hry a sociálne siete) využíva podobný princíp. Vyriešite hádanku, bude pochvala. Alebo uvidíte pekný obrázok. Dostanete „lajk“. Mozog situáciu vyhodnotí ako odmenu a bude vyžadovať ďalšiu aktivitu, ktorá prinesie ďalšiu odmenu.
Najhoršie na tom všetkom je, že najväčšou odmenou pre mozog je láska. Znie to paradoxne, no vysvetlím. Normálne zdravé deti sa čas od času proste prídu pritúliť k rodičom. Chvíľu sa vystískajú, vybozkajú a potom ujdú späť k hraniu. Proste si užijú dotýkanie. Keď tomu krpcovi dáte do ruky smartfón či tablet, na toto dotýkanie už nebude potrebovať rodiča. A závislosť je na svete.
V tomto bode nastal najväčší prúser v dejinách. Na učenie základných ľudských komunikačných zručností – od samotných slov cez ich vhodnú kompozíciu až po schopnosť vyjadriť sa v každej situácii – je potrebný kontakt medzi ľuďmi. Deti, ktoré trávia čas „vypisovaním sa“ na sociálnych sieťach, proste nevedia komunikovať. Jedna neurologička mi rovno povedala, že za mnoho problémov s rečou u detí zodpovedajú práve smartfóny. Nie je nič horšie ako batoľa s mobilom v ruke.
Za mojich detských čias som počúvala, aké je nebezpečné, keď deti trávia veľa času pred televízorom. Tiež z toho istého dôvodu – závislosť a hlúpnutie. Doslova. No ukazuje sa, že „múdre“ technológie sú ešte horšie. Práve preto, že premýšľajú namiesto ľudí. Asi preto nemám smartfón.
