Ako som zdolal Minčol

Hlavným zmyslom turistiky je pocit zadosťučinenia, krásne výhľady či prekonávanie samého seba. Aspoň tak mi to povedali ozajstní turisti, keď som sa zmorený pýtal na onen zmysel toho celého. Vitajte pri najnovšom zážitku z prostredia prírody, temer vianočný kolektív. 

Turistiku nechápem, ale zas mega obdivujem turistov za to, čo všetko sú schopní obe/t-d/ovať, aby sa pokochali výhľadom či plesli čaj s rumom za min. 5 eurokoruniek na jednej z chát. Z môjho postoja ľahko vyčítať, že dobrovoľne by som sa na turistický výstup dal len vtedy, ak by ma hore čakal s medailou a vychladeným Šarišom Cristiano Ronaldo. 

Mám ale chvalabohu sesternicu. Miluje hory a je takmer vyštudovaná medička /ide toto vôbec dokopy?/. Po jej otázke, či sa niekde nechcem ísť počas týždňa prejsť, si hovorím, notanee? Námestie, Kúpele či chodník pri Topli som vylúčil v momente, keď som pochopil, že myslí do lesa. Auč. Keďže by som sa sám nikdy len tak mirnix-dirnix do hôr/lesov nevybral, reku že ideme do toho. V piatok niečo po 10:00 sme nasadli do Suzuki /ako by môj brat pred 20 rokmi povedal/ Gitara a v zložení nič netušiaci Timo, jeho duša B., sesternica Peťka a kamarát Stano sme nabrali smer Livovská Huta. Kokos, 20. disembr a vonku zelené lúky, ani mráčik a ťažkouveriteľných 7 celziov. Raz som na Minčole bol a cestu od auta som si pamätal tak matne, a toto bol môj najväčší problém, že matne. 

Sesternica aj Stano (obaja zdatní vyznávači lesnohorských sessions) vytvorili útočný tandem doubleS a razom boli tak ďaleko oni od nás, ako my od nich. Das trikrát mi hlavou prebehla myšlienka, PREČO? Po pár stupakoch do kopcov oddych vo forme čajíku a opierania sa o všetko opierateľné, hold Timo, 80 kilka si mal už dávnejšie. Myšlienky typu HORE BUDE SNEH alebo UŽ SME SKORO TAM mi nijak pri výstupe nepomáhali, no keď sme konečne došli na Minčol, bol som rád, jak po dvojke z fyziky na vysvedčku. Fúkalo jak u Čopiatka doma, v diaľave som obzeral TA3 aj poľskô vrchole, hodím predvianočný otčenáš pri lavičke na počesť Robka Bača a ide sa dole.

Bol som vďačný, spotený, zadudraný ale hlavne vďačný, že sa z malej myšlienky stal štvorhodinový výlet vo veľmi dobrej spoločnosti. A keďže som turista asi ako golfista, o tomto výlete budem hovoriť aspoň dva mesiace. Len tak, z radosti.