Dobre, Pepe dokefal zostavu, Sterling nepremenil životný kop, Jesus nie je Aguero, Saneho odchod bola kardinálka. City doslova nehrá, nemá a nevie obranu, a dobre, City je konečne von z hry. Lebo futbal je vždy tou najkrajšou vedľajšou vecou v živote, čo ukazuje život v inom lesku a neraz okrem radosti na druhú stranu zákonite aj zabolí.
Kataklizmovať ale Guardiolu ako lúzra, tešiť sa z prekvapenia len preto, že nenávidím šejkovú bledomodrú ropu, tvrdiť že Lyon bol lepším tímom na pľaci /O M F G?/, to sme sa ozaj netešili okrem iného aj na delovku pri strete titánov Bayern – City? Už len zo zvedavosti či princípu? Chceme hrať futbal alebo taktizovať a držať palce sorry že farmárom len preto, že ich boss nemá také lóve ako niekto iný? Kukáme rozprávky, preteky audiny s Ferrari alebo futbal? Lebo presne ten v podstate prehral.
A teraz si spokojne hoďte kameňom…
