Ako som neodkorčuľoval MMM, časť kovid

Už deväť rokov tu každoročne píšem o mojom inline preteku na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Keď som však minulý rok písal o tom, že ten ročník bol iný, ako všetky ostatné, ani som netušil, čo si pre nás prichystal rok 2020.

Korona sa nám v prvej vlne postarala o množstvo zrušených športových podujatí, no v októbri rátal s podobným scenárom asi len málokto. Teda aspoň ja nie. Navyše, ak ide o outdoorové podujatie, akým je aj košický maratón. Po dlhých mesiacoch neistoty a otáznikov, či sa bude štartovať, som sa pár týždňov dozadu definitívne dozvedel, že sa kategórie polmaratón, štafeta, handbike a aj môj inline úplne rušia. Na pláne tak ostali len v sobotu minimaratón a hlavná kráľovská disciplína v nedeľu. Štartovať tam mali skupiny po 1000 bežcov.

Prišiel však október a všetko sa opäť zmenilo. Maratón dostal zelenú, ale len pre 200 najlepších bežcov, ktorí pred tým museli prejsť testovaním. Trať dostala tiež výrazný redizajn – bežalo sa 10 okruhov po 4,2 km, konkrétne Hlavná – Bačíkova – Moyzesova a späť. Práve na konci Moyzesky sa pred našou kaviarničkou otáčali všetci bežci, čo sme sa chystali využiť pri menšom posedení.

Úzka partia najbližších priateľov, pivko či káva a koláčik a sledovanie najstaršieho maratónu v Európe z bezprostrednej blízkosti. Namiesto toho teraz sedím v preventívnej izolácii doma kvôli mimoriadne nezodpovednej osobe, ktorá sa aj napriek nepreukázateľnému testu (rozumej test s nejasným výsledkom) vydala medzi ľudí. A opakovaný test deň na to samozrejme ukázal „pozitívne“ výsledky. Takže dík…