Už kurz 1.3 na severana naznačoval, ktorá rolba na klzisku bude radiť tvrdšie kvalty a pozorného slovenského fandu pod nočnou perinou zápas v Red Deere len utvrdil v tom, že tímy ako Švédi, Fíni, USA, či Kanada /že Power proti Česku??/ majú takých Kňažkov, Kašlíkov a Nemcov v každom útoku minimálne dvoch. Švédska omladina na mňa navyše pôsobila lenivšie, bohorovnejšie, tréningovejšie a ďaleko menej disciplinovane ako amíci deň predtým.
Pán Pokovič má pravdu, že s týmto slovenským tímom máme na MS na každého súpera. Je takisto pravda, že chlapci nechali na ľade všetko, že sme nemálo arogantných trojkorunkárov prestrieľali 48:27, že živá stena v švédskej bráne Wallstedt vychytal nulu len vďaka dobre postaveným žrdiam /aj keď by som pri tomto alibistickom argumente rád pripomenul koľko a čo pochytal v dvoch zápasoch Latkoczy/. Čo sa v hokeji ale na konci každého turnajového dňa ráta je výhra. A my sme zas prehrali.
Kvalita čoskoro porazí smolu a my zažijeme aj víťazstvá. Nateraz však boli obaja naši súperi väčší hokejisti ako my.
