V Poľsku som lyžoval trikrát – prvý, posledný a nikdy viac

Rok okolo 2000, borci ma presviedčajú Stýve, ber vercajg, ukážeme ti, ako vyzerá ozajstné stredisko… Čierna Frontera naložená, kopec srandy ide rozbiť Krynicu.

Kantor, po našomu zmenáreň. Kua, davajce šeci peňeži, menime zloteee! Fejkujem úsmev, dnuká ale prvýkrát vriem – za čas kým prebehnú zbery, výdaje, tranzity, dlhy, shary a celý ten moneyshit by som doma na Rege robil tretiu jazdu. Nekazím ale nikomu deň, ide sa na vlek.

Ľudí jak pod sochou Krista redemptora v Riu, len šeci majú čiapky a krvavozelené kombinézy. 4-hodinový lístok, nie sme bábOFFky a za hranicu sme neutekali na kurčaka a krofky, eh. Vonku leje jak Jozefovi Makovi na svadbe, hmla atakuje včerajšiu bryndzu v pirohoch zo Sabaraky. Na kombinéze píše waterproof, no nie to, že len prvých 23minút. Tak mokro v mieškoch nemal ani pán Grey po excesoch s Analstáziou, hombre. V šore na jazdu čakám 59,3 minút, keď to hodíš cez Leferovu krivku a trojný integrál, vyjdú ti presne 4 jazdy za trip, bratm. Po poľsky neviem ani utekať, čo však znamená „duža kolejka“ nezabudnem ani v truhle.

Aj borci už tušia, že bondy na poľskej burze padajú do kytek a aby neprestáli lyžovačku v spjerdolenej kolejke, stratení v nemoci bielej tmy nezahanbia Slováka v krvi a v strede vleku lapajú prázdne kotvy, čo vypadli jednému z deciek dole na štarte. Nemusel si so mnou vyštudovať žeriavy a dopravníky na VŠT Košice abys poznal, že nástup na vlek v polovici trate pri plnej prevádzke skončí presne tak, jag som aj dumal, že skončí. Prudká záťaž, náhly trh na ťažné lano, prásk! Cešky drut padá k zemi, keby tam bol dakoho prizabil, ani si to v tej zayebistej kaši nik nevšimne.

Poľak zdola sedlá skúter a hreší tak, že Wojtylovi horí polovica biblie. To už je ale borec z Frontery aj s lyžami za pňakom v blízkom lese, kde v spjerdolenej komercii nedáva vlekárovi s kvapkajúcou slinou šancu…

Prvý dojem urobíš len raz, pocit neoklameš, a do krčmy kde ti dali teplú fľašku piva sa nevrátiš. A ja som v Poľsku už nikdy nelyžoval. Bo ako píše Mark Twain, keď si mačka sadne na horúcu pec, už to potom nikdy viac neurobí. Ani keď bude studená. Bazmek.