Nedeľa na futbalovej dedine

Múdry raz povedal, že futbal je najparádnejšia z nepodstatných vecí v živote, lebo ho odráža v inom lesku. A je jedno, či je to futbal svetový, alebo ten na dedine.

Tráva na TJ Javorina Malcov ma víta vypeckovanou ľudovou muzikou, jednástimi skalnými na tribúne a čerstvým kuracím exkrementom za bránkou. Koxo, presne pre toto som tu, no shit sherlock. Nápis na hlavnej budove od mojej poslednej návštevy spred kovidu zreteľne vybledol, chuť zakopať si s aj do súpera však nie, miestni borci si to tak rozdávajú v priateľskom dueli proti Smilnu. Pri detailnom sledovaní kopy súbojov ducha a tela úplne zblízka si znova uvedomíš, aké ťažké je hrať futbal ľahko a hlavne dobre. Každá hlavička bolí, každé kilko v pupku navyše treba ťahať meter čo meter so sebou. Po zápase ťa nečaká ani jakuzi ani ruky profimaséra, to skôr doma polovička, ktorej pravidelne odkefneš polku nedele. Krčmička, kopneš pivko dve, prerežeš to zelenou a jutre hop do roboty. Futbal je predsa mágia a čo ty neurobíš pre guľatý zázrak.

Premiestňujem sa o pár kilometrov nižšie na IV. ligu do Gerlachova. Móre, za dve ečka tu kopú Medzilaborce a ty vidíš štadión/ik/ plnší než včera na III.lige v Bardejove. Komplexná pohybovka v poli už na laický pohľad o dva levely vyššia ako na Javorine. Domáca ekipa bez kompromisu tvrdí muziku a jej elegantná dynamika premieňa pohľadnú doprednosť v jasné víťazstvo. Už teraz sa teším nabudúce. Keby ma Guardiola poslal doplniť City, z Malcova stiahnem 8čku, z Gerlachova 18ku a dvojku. Valky, Kristián, Oliver, pozdravujem.

Wenger vraví, že futbal je ako šumná žena. Občas jej musíte pripomenúť, že je šumná. A že je dedinský futbal tou najšumnejšou terapiou, o tom vie nejeden svoje.