Celkom dobrý deň, Šimkovičová transformovala hymnu, Kotlár svetovú medicínu, na bráne radšej cvaknem tri ečka a dumou mi prebehne Stamford Bridge, kde sme zbíjali 200 libier na 50 za lístok na Tottenham. Berbatov, Drogba, Ballack, Čech. Spomienky, eh.
Na miestnom drne Partizánov sa v tretej lige východ stretá posledný s predposledným, zapichnem to subliminálne pri miestnych Ultras a dopĺňam ich počet na 7up. „Už še veže, už še veže“ ovládam aj odzadu a v cis mol, v 14. minúte sledujeme z ľavej strany prvú nepremenenú šancu hostí od Žiliny. Kubínska devina, borec.
Ako vraví Johan, futbal je strašne jednoduchý, komplikované je ho akurát jednoducho hrať. Obyčajná Girona vysolí za hráča 50 melkov, meditujem v toku zápasu ďalej, kto a podľa čoho ohodnotí, že daný hráč, sťaby novodobý otrok, stojí skrz svoje svalstvo, rýchlosť, um a kumšt toľko a toľko eur. Takého Viniciusa si kúpiš za 213 miliónov, to ale len ak sa vycerenému černoškovi bude chcieť z Realu preč, čo vraj nikdy. Takže, babo, raď. Odkiaľ sú tie cenovky?
31. minúta, prvá bardejovská šanca. Domáci gólman amatérsky ziape na spoluhráča Tinátha /č. 25/ a prekvapí i kiksom po priamom kope. LTT. Polčas nula nula.
Zlom duelu, 54. minúta, po pravom krídle uniká Darwin a zavesí to à la madridský Lucas včera proti Dortmundu. 1:0, ultras menia genitálie za extázu. Kubín v snahe o vyrovnanie otvára svoj zadný voj, domáci erb ťaží z protiútokov, ktoré už ale nekapitalizuje. V 87. minúte spáli najtutovicu zápasu domáca dvadsiatka, meno nepoznám. Každopádne rýchle nohy, chce to 7 kíl svaloviny navyše.
Rádioman hlási 198 divákov, asi zarátal aj šoférov autobusu a jeho brata Emila.
Hráči zápasu Yapo /č. 17/, Rodriguez /8/ a Darwin /11/. Z hostí volím devinu a jedenástku.
Hláškou dňa „fandíme slušne, topiči“ sa s vami lúčim a dočítania nabudúce, kamaráti. Partizán, dotoho!
