Pepeho City dnes kopú až o 16:00, o pol druhej si vyberám predcukrovinku Čierny princ a mastím na lokálny drn, kde bardejovskí Partizáni hostia košickú Lokomotívu. Obloha má magnificientne letné parametre, Belluci na tribúnu nechce, volám tak mamu. Aj tá dnes odolá. Eh.
„Olé olé šicke zme tu, prichadza hviľka fotbalu!“, bardejovské verné jadro má dnes vlajok viac než Yankees na štvrtého júla. Kým ale ultras stihnú vyvesiť nový transparent, po ľavej strane ujde hosťujúca rýchlonožka č. 15 a v 23. sekunde je 0:1. Zubaté slnko mi rozopína bundu, dnes to bude tuhé minimálne jak včera v Narcos.
Košická Loky od začiatku naznačuje, že k Topli neprišla šmarac žabky ale po všetky body. Šiesta minúta spáli ich ďalšiu sľubnú šancu, 21-vá prinesie utešenú ťukačku od polovice ihriska po pravom krídle – 0:2. „Na štadione vlajky veju a superi sa strachom chveju“ bars neplatí, hneď po polčase vezme loptu desať metrov pod tribúnou v plnej pare 28čka s ťažiskom nižším ako Aguero, ťuk ťuk s bystronožkou č. 15, vitamín pre futbalovú dušu. 0:3.
„My sme hlopci z Bardejova, my zme všade jako doma, Partizanu fandime, my ho neopustime“ znie sklamanými ochozmi, domáci Mikloš „Garnačo“ v strede poľa pokazí okrem troch prihrávok dozadu všetky ostatné. 67. minúta, pretlak vo vápne Košíc, šanca, strela, faul na Yapa, pena, Vojtek 1:3. Zverenci trénera Kukulského produkujú výrazne pohľadnejší vizuál ako naposledy proti Kubínu, nepamätám si, kedy mali Partizáni za jeden zápas toľko šancí.
V najnadupanejšom mači domáceho erbu, aký som tu za posledné roky videl, individuálne dominuje spomínaný Yapo s č. 17. Za plotom musel sedieť skaut Ajaxu, to, čo borec z Pobrežia Slonoviny predvádzal dnes na Šariši, som nezažil ani keď tu kopal Zdeněk Nehoda. Pamätník, ruka hore. Kvalitný zápas odohrá klasicky aj domáca hadimrška David Rodriguez.
„Rozhocca zobucca“ foneticky pobaví. 74. minúta, po ďalšom naspýdovanom krasopise po ľavej strane svieti 1:4. Partizán nehrá zanďúra a neskladajúc guľomet kope všetko vpred. Anglická „up and down game“ môže ťažko skončiť inak ako slovami uja Lešického, že veľký pes vždy zbije malého. 1:5 definitívne láme chrabré domáce väzy.
Skvostná atmosféra, modrá klenba nebies, futbalová prestrelka, aj kontinuálny rev ultras z oboch strán dekorujú popoludnie. Bo jak vraví Voltaire, najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré môžeš každý deň urobiť, je mať dobrú náladu.
Partizán, dotoho!
