Povedal si si niekedy, že na prácu, ktorú podľa mnohých vykonávaš celkom slušne (skvele?), nie si dosť dobrý? Napriek červenému diplomu z výšky, napriek titulom, potľapkávaniu po pleci, či pláci?
Život sa nie vždy odvíja tak, ako by si chcel. Po slnkajase s rukami hore prídu dni búrok a po hosana často ukrižuj. Možno si podobné zažil. Spánok na mraky, apetít na cucky, pohoda včudu. Oceňuješ snahu okolia pomôcť, jedno ale vieš isto. Ten boj musíš na konci dňa – a hlavne noci – zvládnuť sám.
Guardiola prežíva po rokoch zlatej žatvy najhoršie obdobie v svojej kariére. Hejtri sa predbiehajú vo vtipoch, čím je bahno hlbšie, tým lepšie. Ojedinelý fanúšik synkov bohatého šejka vidí, že Man City sú mŕtve mužstvo, čo slovami Garyho Nevilla narazilo na stenu a stratilo všetko. Kontinuitu, vieru v seba samého i vlastné nohy.
Guardiola netuší, že existujem. Prežil som s ním ale najvzrušujúcejšie futbalové časy pred telkou. Časy nevinnej krásy i tie, keď som mal vsadenú tisícku na City a Aguero v nadstavení strelil tretí gól. Opustiť Pepeho teraz, keď sa brodí lajnom by bola z mojej strany zbabelosť, čo sa nepozrie do zrkadla.
Ani rímska ríša nevydržala naveky. Možno nebola „dosť dobrá“. Alebo sa len riadila zákonom, že večná na tomto svete je iba zmena.
