Píše sa marec 2024. Prvýkrát v živote sa blížim k zeleni miestnej marakany, keď moje kroky zozadu vyruší hlas „Heej, a ľisteg mace?“ Dyk, more, tu sa platí vstup? Kámo, toto ne kurinec v Malcove, tu kopeme 4. ligu. Ospravedlňujúc sa a bez problémov caham z kešeni evra. Ako dnes pri výkope prvého kola. Lístok 0001. V podstate milujem dežovi. V preklade Dežo zna.
Dedinka o populácii skoro rovných tisíc je zaliata slnkom, vychutnávam si rozcvičku oboch tímov. Carlos tu prišiel z bardejovského Partizána, kope jak štajerský kôň a keď z 23 metrov takmer zlomí brvno, vravím si, kámo, ten tu dnes ukľučkuje aj bufetára.
Domáci vybehnú na zelené mólo v dresoch, čo by som obliekol iba ak na Latte s Flašíkovou a za trest, červené štucky, čierne trencle a sivé topy sa miestnemu Armanimu prisnili najskôr po tretej sérii Peaky Blinders. To je ale asi jediné, čo by som kicovcom vytkol.
Už v 8. minúte letí center z pravého krídla a Carlos hlavičkou otvára gerlachovské One man show. Obrane dominuje vandajkovská veža s č. 6, hlavu šturi kde ty ani nohu. Domáci erb tasí pohľadný atleticizmus, dynamiku a skvelú pohybovku, v jedenástke nenájdeš borca s kilkom navyše. Útok po pravom krídle, faul, pena. Keď to gerlachovský Vandajk zavesí pod pravý vinkel, zdá sa, že Záhradné prišlo k poľskej hranici akurát poplec burinu. Kiks domáceho obrancu s č. 4 a následný brejk na gólmana nepremení „Džoel“, jeden zo 4 kolumbijčanov v drese hostí. Keď Gerlachov nastrelí tyč a nepremení dve krasošance, pyká za ľahký faul a premenenú penaltu v 45. minúte. 2:1.
Po zmene strán takmer klapne Czaplarova pasca. Domáce farby sú po góle do šatne mentálne v podpalubí, Džoel zbehne na stred a po utešenej akcii z prava trafí z jednotky výstavný profikus. 2:2. Na štadióne ticho jak na mojej svadbe kua.
Zápas sa láme po druhej žltej pre Záhradné, červená pre kolumbijca č. 2 je klinická. Kicovci pripomínaju šluk z Cohiby, prízemná strela, Carlos 3:2. Diera v obrane, dvaja na gólmana, Carlos 4:2. Vanbastenovský halfvolej, šumno, čo sa nezmestí do očí, Carlos 5:2. Nechápem, čo robí borec s pohybom gazely, technikou Walcotta a kopom Kucku v 4. lige. A koľko je za tým, že ho Partizán pustil. Eh.
Chcem sa srdečne poďakovať menežmentu domáceho klubu za nečakané a spontánne pozvanie do útrob ich futbalového minikráľovstva, veľmi si to vážim.
A keď o prestávke vytiahnu v tombole číslo 0001, povieš si, je toto tu všetko naozaj?
Doma vybozkávam chorú mamu, zasyčím vychladenú plzničku a letmo zadumem, či toto nebola nedeľa z malého raja zázrakov. Ešte raz veľké ďakujem.
A dofutbalovania s Brosportom, kamarát.
Futbal
