Partizán Bardejov – FK Gerlachov: Východniarska férovka o kráľa štvrtoligového vermíru

Videl som v Divadle snov kopať Ceerka7, po góle na kolenách šmýkať Rooneyho, na Anfielde kraľovať Stevena Gerrarda, pod Stamford Bridge bombovať Drogbu, Ballacka i Čecha, v Ríme Tottiho, na West Hame v Upton Parku Carrolla či Bowena… ale ešte nikdy som nevidel východniarsku férovku o futbalového kráľa 4. ligového vesmíru. Až dnes. Jes.

Na Topli sa práve vylodil líder z Gerlachova, miestna operácia Overlord sľubuje sobotňajšiemu poobediu najkrajšieho mesta na Slovensku oheň, síru i výstavne destilovanú futbalovú erotiku.

Ešte neprekročím brány štadióna a už mi na krku visí šál hostí. Partizán je Partizán, Kica je ale Kica a dnes prvýkrát na Šariši nefandím domácemu erbu. Futbal vždy cítiš srdcom a nepýtaš sa prečo.

Palšovci vybehnú na súpera jak hartak na decembrový prašan, domáce pravé krídlo (25) má nohy Bolta v prajme a práve po jeho centri prichádza v 11. minúte prvá hlavička na gerlachovského gólmana. Keď si hombre stál ešte na pivo v bufete, minul si zlom duelu. 13. minúta, bežný telesný kontakt, šľahnutá iskra, prasknutý nerv, síce nízko, ale predsa len vztýčený prostredník pri outovej čiare. Vo vzduchu sa zatrepoce redka a dovtedy najpozoruhodnejší borec hostí s č. 17 šokuje tribúny odchodom do spŕch (k danému momentu sa vrátim krátkym zamyslením v závere).

Nadupaná bombovačka na tráve produkuje obojstranne kvalitný herný display, v 22. minúte je to paradoxne Gerlachov, ktorý po skvostnom protiútoku páli do ľavej gólmanovej žrde. Cynický faul Hanuščaka na Carlosa o minútu nato je na oranžovú, Partizáni dobre vedia, že ak im ujde čierna gazela, čo ešte nedávno kopala v ich drese, pošle ich s bolestnými pacerkami rovno na gaboltovský odpust. Brvno čo nastrelia znova prekvapivo v 39. minúte oslabení kicovci predikuje, že dnes to zrovna nebude ich deň.

Po prestávke Partizán tuší, že už aj tak úzkej gerlachovskej lavičke budú dochádzať paskaly. 56. minúta, faul v 16ke na domáceho Darwina arbiter netrestá pokutovým kopom. Jo, na Premier League to bolo soft, pri Topli sa ale klz do súpera po fajnej zasekávačke píska aj Romane Tabak. Partizáni idú na kref, Palša striedaniami dusí unavenú desinu hostí, kde už bráni aj hroťák Carlos. 69. minúta, nastrelená žrď veští planý koniec futbalových bojovníkov z dedinky od poľskej hranice. Sedem minút pred koncom duelu zakombinuje čerstvá dvojica z domácej lavičky aby zblízka zlomila chrabré gerlachovské srdce. Tri body ostávajú doma, potlesk celozápasovo slušne povzbudzujúcich hosťujúcich fanúšikov patrí k dekórom podvečera.

Neviem, kedy príde na moderný bardejovský štadión znova 1 500 ľudí. Tí ale, ktorí tu boli dnes, si zaručene prišli na svoje. Bo futbal je ako život. Len ho odráža v inom lesku.

P.S.: Pred pár dňami som bol na zápase bardejovského dorastu, schválne nebudem konkrétny. Za dvadsaťtri minút zaznelo štadiónom 20 vagín, ku*iev a penisov. Na súpera, na spoluhráča, na koho prišlo. Nie som moralista, toto ale bolo verbálne K.O a imaginárne som grcal jak Fero po poľovníckom plese. Matky s kočíkom, frajerky hráčov, mladí fans, funkcionári, tréneri, traja rozhodcovia. Nik ani pol slova, veď futbal je hra tvrďasov, eh? Vážne? Vy pošlete synka na tréning či zápas, kde bude hocikedy za debila a kkta? Je červená karta za dnešný prostredník ok, keď si zvyknutý od puberty častovať súpera i spoluhráča genitáliami a nik ti nepovie pśt? Nevychovávame mladých (aj futbalistov) skrz šport aj k sebaovládaniu? K úcte k súperovi? K človeku? Ak zniem ako romantický čudák, čo to práve prehnal, rád ním ostanem.

A dofutbalovania, kamarát.