Tesla Stropkov, BŠK Bardejov, Artmedia Petržalka. Držiteľ majstrovského titulu aj Slovenského pohára. Brankár tímu, ktorý sa v sezóne 2004/2005 prebojoval s Petržalkou do hlavnej súťaže Ligy majstrov. Ťažká operácia mozgu v r. 2005 končí tri roky nato jeho obdivuhodnú kariéru. 199 centimetrov vysoký sympaťák so skromným vystupovaním. Dámy a páni, pán Juraj Čobej.
Kto prišiel s prezývkou Šaman? Oslovuje vás tak ešte niekto?
„Prezývka vznikla počas môjho pôsobenia v Artmedii Petržalka, konkrétne na zápase v Rimavskej Sobote. Na tomto zápase ma komentátor nazval „Čarodej Čobej“ a práve z tohto označenia sa neskôr, počas zápasov Ligy majstrov, vyvinula prezývka Šaman. Dodnes ma tak občas oslovujú bývalí spoluhráči aj kolegovia.“
Ako si dnes spomínate na najpamätnejšie momenty vašej kariéry, napríklad na zápasy s Celticom či Partizanom Belehrad?
„Na zápas s Celticom nespomínam rád. Prehra 4:0 je pre brankára vždy veľmi nepríjemná a takýto výsledok vo vás nezanechá dobré spomienky. Oveľa radšej si spomínam na duely s Partizánom Belehrad, kde sme v dvoch zápasoch neinkasovali ani jeden gól a navyše sa mi podarilo chytiť pokutové kopy. Pre brankára je to azda maximum toho, čo môže v takýchto zápasoch dosiahnuť.“
„Silnou spomienkou je pre mňa aj duel s Portom. Hoci som inkasoval dva góly, zápas sme vyhrali. Súper mal 27 striel na bránu, my len 3, ale aj tak sme dokázali vyhrať 3:2, čo znamená, že som chytil 25 z ich pokusov.“
Študovali ste penalty, prípadne na čo ste ako brankár kládli najväčší dôraz?
„Penalta sa v podstate nedá chytiť, ale dá sa ovplyvniť hráč, ktorý ju ide kopať. Keď bol strelec nervózny, vedel som ho dostať tam, kam som potreboval a často sa mi to aj podarilo. Práve vtedy sa dal gól chytiť. Penalty sú totiž najmä o psychike.“
„Ako brankár musíte klásť dôraz na všetko – od rozohrávky, cez chytanie centrov až po strely. Je nevyhnutné sledovať hru dôsledne a byť neustále v strehu.“
Čo napĺňa váš život dnes?
„Dnes rád trávim čas v záhradke, kde si oddýchnem a vyčistím hlavu. Obľubujem tiež návštevy hradov a zámkov. Najväčšou oporou a tým, čo ma napĺňa najviac, je však moja rodina.“
Sledujete súčasný futbal? Máte obľúbený tím alebo hráča?
„Súčasný futbal sledujem pravidelne, hoci nie je v mojich silách pozerať všetky zápasy. Preto si vždy vyberiem konkrétnu ligu alebo duel, ktorý ma v danom momente najviac zaujme. Fandím napríklad Plzni, no osobitné miesto má u mňa Slovan Bratislava. Držím mu palce najmä kvôli Vladimírovi Weissovi, ktorý mi v živote výrazne pomohol a mám k nemu veľký rešpekt. Mojím obľúbeným klubom už dlhé roky je však jednoznačne FC Barcelona. Čo sa týka konkrétnych hráčov vo svetovom futbale, zaujala ma najmä hra Lamina Yamala, a práve preto rád sledujem zápasy, v ktorých nastupuje. Spomedzi brankárov sa mi najviac páči slovinský reprezentačný gólman Ján Oblak.“
Aké je vaše životné krédo?
„Aj zajtra je deň.“
„Neznamená to len pokoj a trpezlivosť, ale aj to, že netreba všetko zvládnuť naraz a zbytočne sa ponáhľať. Niektoré veci jednoducho potrebujú čas.“
Juraj, ďakujeme za rozhovor.
