Mala som päť či šesť… tam siaha moja prvá krasobruslo-spomienka. Narodiť sa do rodiny telocvikára to aj predurčovalo. Že doma budú zapnuté všetky športové prenosy, že sa nevynechá žiaden olympijský otvárací ceremoniál, že budem vedieť plávať i bez problémov odcvičiť na gympli zostavu na bradlách o nerovnakej žrdi (s pozdravom, pán profesor Tom Cruise 🙂 ).
Mala som šesť či sedem… tie kostýmy, hudba, ladnosť pohybu na ľade, ale i drina, askéza a rehoľa krasokorčuliarov. Narodiť sa do rodiny výtvarníčky to aj predurčovalo. Že každá pohybová estetika bude ocenená, každý ligotavý fliter výtvarne zhodnotený a veľké srdce športovcov doladené k ich výkonu (ak bolo, lebo ego vie byť niekedy vzhůru k výšinám). Spolu sme ešte v časoch Sľubu sedávali pri telke a pozerávali krasobruslo-ohňostroj na ľade, ktorý žiaril do našich duší…
Aj som na to hrejivé krásno pomaly zabudla… vyrástla som, pribudli iné povinnosti, čas (z)utekal… až kým teraz neprišiel na pódium ON. Mimogalaktický, magnetický. Srdcom. Ilia Malinin. A ja som sa vrátila do detstva a sledovala jeho jazdy, kostýmy, rozhovory, názory, posolstvá. Úspech nie je rovná priamka nahor, vravievala mi mama. Posledná olympijská jazda nevyšla. Nemala vyjsť. Pán Boh presne vie, kedy nás má nechať kľaknúť, kedy nás má dvihnúť. Dôvod sa zvyčajne dozvieme až neskôr. Ale to, čo má tento 1100-týždňový quadgOd pod ligotavým krasobruslo-kostýmom, je to pravé ľudské srdce, ktoré nás všetkých pritiahlo naspäť k obdivu talentu, k motivácii robiť to, pre čo sme sa narodili. V geste objatia víťaza, keď Ilia prežíval doteraz azda svoj najťažší Acheron, vyhrávala uňho ľudskosť, pokora, prianie a jednota. Všetci sme aj tak jedno (s pozdravom Lamine Yamal 🙂 ).
Ilia je náš človečenský víťaz, či je prvý, či ôsmy, či je Rus, či Američan… je Človek, obyvateľ Zeme, srdciar. A to je to najväčšie posolstvo, ktoré mohol planéte dať. Človek aspoň vidí, koľko krásy, dobra a prajnosti v tomto svete predsa len je. Tam nech len uprieme náš zrak. To je tá voda, čo nás drží nad vodou. Inšpirujme sa. Rozdávajme ju, človečinu, i my.
P. S. 1. Už viem kapinku svojho kmotríka Š. B. pochopiť, keď so športo-svetom vstáva i zaspáva, tancuje i plače. Nie je to (len) o výsledkoch (ok, v istom rozmere jó), ale je to o emóciách, srdci, spojení.
P. S. 2. Vidieť tak raz naživo ten štvoritý (ahoj, Ilia), vidieť tak raz naživo pôvodného Rómea v originálnom francúzskom muzikáli (ahoj, Damien), vidieť znova raz naživo dvojnásobného semifinalistu majstrovstiev sveta v latinských tancoch (ahoj, Matyáš)… Ešte ma tu, Pane Bože, na tejto Zemi, nechaj☺☺. Vivat profí-borci!
P. S. 3. Patrí táto súvaha do športového blogu?
Autor: ILJAna
