Partizán Bardejov – Rudňany: Majstrovské oslavy na domácom trávniku

Pomedardový nebes strieda zlato s prehánkou, do džypyty ťukám sobota, miestne aktivity v perimetri do tri km. TransSelfu s GwenFico už mám, Brazília kope až o polnoci, Partizán však hostí Rudňany a po zápase slávi na domácej tráve titul Majstra IV. ligy Východ. Ouje, demnatoRenato.

Parkujem zásadne medzi ultras na E4, lejak jak z vedra ti práve zrušil Raybany a vyhnal ťa až na vrch tribúny. „Naša labda naša labda“, zaves transparent, vytas šály, rozbaľ nový bubon. Yess. Nebyť vás hlopci, je tu naokolo zábava jak na mojej svadbe, eh.

Futbal bojovný, behavý, hbitý, obojstranne útočný, zato nepresný, nie si na Stamford Bridge, more. Na to, že ideme do 3. ligy, som určite čakal otvorený AJ druhý bočný vchod, panove, a na tribúne určite väčšiu plnku. 543 divákov najskôr rachovali šublerou a po 91. minúte… Partizáni ďalej spopolňujú šancu za šancou, trpezlivosť tribún dochádza pred polčasom „huja hraju a su majstri“. My zme hlopci z Bardejova, my zme v karčme ako doma sledujú po polčase dve tyčky domácich modro červených pruhov – je jasné, že Palša o prestávke poriadne premazal svojim dovtedy rezavé kvéry.

Majstrovský guláš za 3, majstrovská kloba za 3, malý Sulík točí reelsku o vegetariánkach. A na polofunkčnej svetelnej tabuli furt nulanula. Keď gólman hostí vychytá Darwinovu parádu zo štandardky a domácim nezaberú ani striedania, na Šariši sa pozdravím s Rišom Havrillom a nominujem hráčov zápasu. Dres hostí č. 30, rýchlosť Carla Lewisa klonovaná kondičkou nepálskeho šerpu. Z Bardejovčanov draftujem osmičku a pätnástku.

Ďakujem za zážitok a teším sa na riadky z 3. ligy. S plynárenským pozdravom „Fandíme slušne, topiči“ sa nateraz lúčim, dočítania tak čoskoro, kamaraci.

Partizán, dotohooo!