Nevyskakuj, schytáš

Kritikou prerastajúcou v nenávisť bombardovaný Boris Valábik odchádza zo sociálnej siete fejsbuk a v podstate len potvrdzuje ono známe slovenské nevyskakuj, schytáš.

Všetci pamätáme nedávny vrchol pandémie kovidu, v športovej terminológii súpera, na ktorého svet stále nemá kvalitnú obranu ani efektívny protiútok. Tak sme nasadili naše vedecké špičky, pri všetkej úcte by tu asi naši traktoristi či piloti Boeingov najskôr nezabrali. Prvá päťka Krčméry, Celec, Sabaka, Čekan, Jarčuška. Smejte sa, plačte, lepšie mozgy sa pod Tatrou ani Fatrou nenašli a aj spomenutí len v podstate kopírovali všemožné techniky okolitého sveta na uhranie aspoň pomyselnej remízy. Pamätáme, ako u nás všetci borci dopadli. Nielen tí spomenutí, s nimi aj kopa ďalších, vrátane Dát bez pátosu či matematika Kolára. Ministra zdravotníctva, ktorý v podstate riskujúc vlastné zdravie sám hľadal riešenie a v skafandri sa angažoval pri testovaní som nominoval do druhej lajny, no neverím, že tam v očiach „násslovákov“ dopadol lepšie.

Skúsme politiku. Čaputová? Kiska? Gašparovič? Kováč? Okey, okey, okeeey, sorry. Mikloš? Dzurinda? Zradcovia zlodejskí! Truban? Utopili sme ho pre jedného džointa na výške. Povedzte v krčme, že taký Beblavý, Hlina alebo Fígeľ sú v podstate poctiví ľudia a celkom slušní politici. Alebo vyberte z politického spektra niekoho vy. Verím, že v súčasnosti by tu neobstál ani Kennedy, Štefánik či Matka Tereza.

Ako dopadol Marcel Forgáč? Marcel Merčiak? Katka Koščová či ďalší superstaristi? Koľkokrát si sa posmieval Banášovej, Cibulkovej či Plačkovej? Pokiaľ nie si Hossa, Vlhová alebo Žbirka, nemáš na Slovensku šance. A to som si už radšej nedovolil spomenúť Sagana.

Závidíme úspech? Alebo majú tí ostatní väčší biceps, viac peňazí, prípadne nechodili do školy kopať do tašky ako my? Borisovi Valábikovi sa nečudujem. Neuznávame autority. Naše ego totiž dobyje Everest bez kyslíka a bez tréningu. A neodpustí, ak to niekto dokáže. Hoc aj s ním…