Ocko ide ďaleko. Do zeme, čo sa volá Pakistan. Budú tam vraj veľké kopce a ešte väčšie hory. A veľa zvieratiek. Ocko rád cestuje. Videl skoro celý svet. Neviem prečo, ale on musí. Aby sa mu krajšie kráčalo životom. A že ho to robí lepším človekom.
Ocko ma poprosil, aby som mu nakreslila to, čo tam uvidí. Hory biele od snežíku. A mráčiky. Určite tam bude pršať. A vyjde aj trochu slniečko. Na trávičku nalepím mačičku. Takú ako je náš Rufúz. Nebíčko sa mi nechce farbiť, nemám naň až tak veľa času, ocko odlieta o chvíľu. Ocko nesmie obrázok zohnúť na polovicu.
Vždy večer budem pozerať na nebíčko. Keď tam nájdem najjasnejšiu hviezdičku, bude to práve tá, na ktorú sa díva aj môj ocko v tom Pakistane.
Len aby ten obrázok ocko nezohol…
Autor: Esterka, 4 r.
