Po ďalšom hracom dni Ligy majstrov nesmú chýbať postrehy našich futbalových redaktorov. Nech sa páči…
Peťo
Včera v Madride sa konal stret ťažkých defenzívnych váh. Atletico známe svojou filozofiou tvrdej hry založenej na dobrom uruguajskom betóne inžinierov Godína a Gimenéza vyzvalo doma na Wanda Metropolitano, ktoré bude hostiť tohtoročné finále, talianskeho majstra Juventus. Aj v prípade Juventusu sa dá stále uvažovať o ťažkej defenzívnej váhe, a to vzhľadom na povestné talianske catenccio na čele s Bonuccim a Chiellinim, ktorých Jožo Muriňo pár mesiacov dozadu označil ako učiteľov z Harvardu. Alebo nejak tak podobne.
Zápas začal tak, ako mnohí očakávali. Nikto nechcel dostať gól a pri každej možnej príležitosti bolo okolo rozhodcu aspoň 6 hráčov a bolo to úplne jedno, v akom pomere. V tejto chvíli je vhodné poznamenať, že autor týchto riadkov nemá rád Atletico, ale že vôbec. Dobre, pokračujme. Herný prejav Atletov je už roky rokúce rovnaký. Agresívny futbal, ktorý sa nepáči nikomu, len ich fanúšikom. A možno ani tým, ale prináša úspechy, tak prečo nie. Avšak za to, ako sa prezentujú, vyvolávajú vo mne pocit, že karty by si zaslúžili už len za ksicht. Bohužiaľ, nemám ich rád a text je tým veľmi ovplyvnený.
Prvý polčas každopádne skončil zaslúženou remízou, pretože si ani jedno mužstvo nič nevypracovalo. A keďže VARisti vytiahli faul De Sciglia mimo veľké vápno, tak sme nevideli nič zaujímavé. Okrem toho sa dá poznamenať asi len to, že Ronaldo bol okopaný, zaspomínal si na časy, keď ešte behal v bielom madridskom drese. Akurát, že dnes bol pohyblivejší. Za to polčas druhý priniesol úplne iné kafé. Dušan Costa Goga hneď na začiatku zahodil nemožné. Pri jeho zakončení som mal pocit, že sa inšpiroval včerajším zakončovaním Maného. Tak prišlo brvno Griezmanna. Potom správne neuznaný gól Moratu a nakoniec dva góly stavebných inžinierov od betónu, najprv Gimenéza a potom aj Godína. Juventus neukázal nič, iba čierne dresy a výkon v druhom polčase, za ktorý môžu byť radi, že ešte žijú.
Pôvodne som si myslel, že jeden gól rozhodne nielen zápas, ale celý dvojzápas. V tejto chvíli by som sa nebál povedať, že je rozhodnuté po 90 minútach. Ale Liga majstrov je súťaž Cristiana Ronalda, takže možné je všetko. No pre mňa je to na 95% Atletico.
Stew
Keď ste v Lige majstrov na pôde súpera po dvoch dovedna 164%-ných penaltách o gól dole, hráte o hráča menej a obrátite z 2:1 na 2:3, potom ste buď Chuck Norris alebo Guardiola. A keď veríte, že na chudobného aj budar spadne, potom na bohatého niekedy aj dva. Spýtajte sa Otamendiho. Sane, Sterling, Silva1, Silva2, v Sity proste šicko na S.
V Atleticu všetko po starom. Oblak kedysi dávno spadol z neba ako zázrak, Griezman ako vzor profíka, Simeone strieka dvestosterón a Costa cost a lot, stále je to ale ten istý džouker, čo sa potkne aj o púpavu. Plačkando CR6.2 ukázal na konci dňa iba päť prstov, na tie sa už ale bude pýtať iba história. A tú bude môcť prepísať až/už v odvete.
