Niektoré stravovacie teórie sú premenlivé ako počasie. Iné vydržia celé stáročia, alebo sa po niekoľkých stáročiach objavia znova. Tak ako nasledujúca…
Časť druhá: O mudrcoch dávnych čias a o mŕtvych Indiánoch
V posledných rokoch sa rozmohol trend so štýlovou anglickou skratkou IF – intermitten fasting, po našom prerušovaný pôst. Zatiaľ čo klasický pôst znamená, že si jedlo odoprieme niekoľko dní, pri prerušovanom „iba“ vynecháme raňajky.
Pamätám sa na jeden článok o zdravej strave, ktorý vyšiel koncom 90. rokov v mesačníku Reader’s Digest. Obsahoval niekoľko rád, ako si udržať štíhlu líniu a jedna z nich znela – nevynechávajte jedlá. Menovite sa tam spomínali raňajky. Odôvodnenie bolo jednoduché: pokiaľ vynecháme raňajky, naoko síce ušetríme povedzme 200 kalórií, no je vysoko pravdepodobné, že ich potom doženieme počas obeda. Tuším to bolo podložené aj nejakým experimentom, pri ktorom „bezraňajkovce“ v porovnaní s „raňajkovcami“ schudli menej, respektíve ešte pribrali.
Dobrých 20 rokov som na túto radu nedala dopustiť. A popravde, musím uznať, že som vynechané raňajky vždy dohnala obedom. Keď som sa potom stretla s myšlienkou IF, ostala som v pomykove.
Totiž, pointa prerušovaného pôstu nie je v tom, koľko kalórií za deň prijmeme, ale v tom, akú časť dňa trávime jedením (t.j. koľko hodín uplynie medzi prvým a posledným jedlom dňa). Teória okolo IF je asi takáto: kým prijímame potravu (bez ohľadu na to, či je to ráno alebo večer), telo primárne spaľuje cukry. Takto sme nastavení od prírody – vždy sa z prijatého jedla najprv spaľuje cukor (a tuk ostáva do zásoby). Počas zvyšnej časti dňa môže telo papať túčik z faldíkov, a teda chudneme. Tadá!
Pri aplikovaní IF narážam na tri zásadné problémy. Ten prvý je v sebaovládaní. Aj pri IF musíme dbať na to, aby sme do seba počas „papacej“ fázy dostali kvalitnú a vyváženú stravu. Nepotrebujete doktorát z medicíny na to, aby ste pochopili, že trojité cestoviny, dva litre koly, štyri muffiny, pizzu a hranolky nezachránite vynechanými raňajkami.
Druhý problém je praktický. Ľudia, ktorí odporúčajú IF, sú poväčšine tzv. fitness osobnosti: ľudia, ktorí za celý život nerobili nič poriadne, len cvičia, majú vlastnú webstránku s pol miliónom fanúšikov a žijú z reklám a predaja cvičebných pomôcok so svojím logom. Skúste sa opýtať človeka, ktorý fyzicky ťažko pracuje, či by dokázal hádzať piesok do miešačky, keby bol bez raňajok. Dlho som lovila v pamäti pri písaní tohto článku, no nespomenula som si na nikoho, kto by to dokázal.
Iste, do značnej miery sa na život bez raňajok dá zvyknúť: moja mamka neraňajkovala dobré dve dekády (OK, raz v roku raňajkovala – na Veľkonočnú nedeľu). Potom jej zistili cukrovku a voľky-nevoľky musela raňajkovať znova. To je tretí problém s IF: naozaj MUSÍTE byť zdraví, ak chcete vynechávať raňajky.
I keď je myšlienka prerušovaného pôstu veľmi moderná, samotný nápad je veľmi starý. O antických Grékoch je známe, že raňajkovali len málo, častokrát vôbec. Hlavným jedlom bola pre nich večera. Presne princíp teraz vyznávajú osobnosti, propagujúce IF. A parafrázujúc niekdajšie heslo dobyvateľov Divokého Západu hlásajú svojim nasledovníkom, že najlepšie raňajky sú žiadne raňajky!
