Krátke príbehy veľkých – Jarmila Kratochvílová

Keď zbadá v samom úvode jej kariéry tréner Miroslav Kváč Jarmilu bežať, povie, že vidí utekať tank. Mladá žena z gazdovstva Golčuv-Jeníkov poľahky zloží plný mech zemiakov, skosí lúku, či naloží voz. Je odolná, v bolesti nepoddajná. Kváč prichádza na geniálnu vec, a tou je plán rozvíjať u športovca tú pohybovú schopnosť, pre ktorú má tento najväčšie predispozície. U Jarmily je to jednoznačne sila.

Kratochvilová navzpiera pred olympiádou v Moskve 1980 750ton železa, za jeden tréning i 16ton. 10-krát za sebou vyskočí s 110kg činkou na chrbte, za dopoludnie dokáže na malom štadióne v Čáslavi zabehnúť 18 tristometrových úsekov. Trénuje s nasadenou protiplynovou maskou, brodí vodu do výšky kolien. Kváčom ordinované dávky sú z kategórie skrz-naskrz neznesiteľných pre iné. Skúste porovnať Jarmilu s dnešnými osemstovkárkami a uveriť, že tieto ženy bežali tú istú disciplínu.

Či už mala Jarmila s jej typickým výrazom „skameneného smútku života“ rozpichaný zadok od vitamínových injekcií, B12-ky, či iných substancií, nabité svalstvo od „vepřového“ alebo nedovolených anabolík, to sa dnes už asi nik dokázateľne nedozvie. Bežkyňa popiera akýkoľvek zakázaný doping a Kváč tvrdí, že 80% jej úspechu bolo skrytých v jej génoch.

Beh Kratochvilovej na 800 metrov za 1:53,28 minúty z roku 1983 v Mníchove /iba tretí súťažný v jej kariére, pričom pôvodne ho ani neplánovala bežať, keďže mala nastúpiť v behu na 200m/ je dodnes neuveriteľným rekordom vo svete atletiky. Český bulvár tvrdí, že by mal byť chránený pamiatkovým úradom, a ani odborníci neveria, že by tento výkon ešte v budúcnosti mohol niekto zlomiť. Prečo? Je jednoducho príliš dobrý.

Kratochvilová , ktorá doslova prežila mladosť v teplákoch, sa nikdy nevydala a nikdy nemala deti. Zároveň dodáva, že nikdy nemala pocit, že by jej niečo chýbalo.

Miroslav Kváč má dnes po 80-ke, žije v svojom nepochopenom svete zabudnutého samotára, a podľa vlastných slov 4 dni pred výplatou už konzumuje len rožky a pije mlieko, aby dokázal vyžiť. Kratochvilovú trénoval plných 20 rokov, a vidiac v nej neunaviteľný stroj, tlačil túto i na olympiádu v Soule 1988. Ťažkými tréningami zničené telo Jarmily rezolútne odmietlo. Ich odcudzenie trvá dodnes…

Nech už to bolo ako bolo, dvojica ostáva navždy zapísaná do análov svetového športu…A kto z vás je bez viny, nech prvý hodí kameňom…