TRIDSAŤTRI

Pomaly mi končia Kristove roky. Vek, kde sa pre športovca, ktorý ešte nemieni ukončiť aktívnu hráčsku kariéru, začína život tak trochu po smrti.

Ako mladý chlapec to pre mňa bola istá hranica, ktorej som sa chcel dotknúť. Prial som si dožiť sa tohto pekného športového veku. Nikdy som nemal výrazné vzory v iných známych športovcoch. Chcel som si raziť vlastnú cestu podľa mojich možností, rozumu, vôle a chcenia. S pribúdajúcim časom, vidiac a cítiac, čo všetko obnáša život profesionála, som si však stále viac vážil tých, ktorí to v profi-okruhu dotiahli sem, či dokonca pokračovali ešte ďalej. Nespočetné množstvo tréningov, stovky zápasov a celý ten kolotoč okolo sa na vás odrazia ako po fyzickej, tak i po psychickej stránke. Tlak vlastných očakávaní, trénera, vedenia klubu, fanúšikov, okolia a médií sú často rukami nasadzujúcimi ostnatú korunu na vašu hlavu a kópiou bodajúcou vaše srdce. Špeciálnou témou je stála interakcia v kolektíve hráčov, s ktorými na jednej strane musíte ťahať za jeden povraz, na druhej sú často súčasne vašimi súpermi o platené miesta a prežitie. Počas sezóny ich vídate viac ako vlastnú rodinu. A či ste s nimi momentálne zadobre alebo nie, jeden bez druhého sa v kolektívnom športe nepohnete ďalej. Ochota a schopnosť prispôsobiť sa, naučiť sa vhodne komunikovať sú jediným spôsobom prežitia.

Teraz som teda aj ja došiel až sem. Stojím na unavených nohách. Dá sa povedať, že svoju pomyselnú hranicu som dosiahol a môžem spokojne „zomrieť“. Okrem toho už nie som sám a šport. Prišlo manželstvo, dieťa, čakáme ďalšie. Človek sa stále intenzívnejšie zamýšľa nad významom svojho života, svojej činnosti a ďalšieho smerovania. V rýchlosti si v hlave premietam kariéru. Prvé detstké preteky, či turnaje, tréningový cyklus, prvé zárobky, slovenské tituly, reprezentácia krajiny, zahraničné angažmány. To všetko boli na začiatku len tajné sny. S každou kvapkou potu sa stávali vždy reálnejšími a dosiahnuteľnejšími. Lebka ohraničuje mozog, nie však myšlienky. Ak máte otvorenú myseľ, nemáte strop. A kde vás nepotiahne telo, dotlačí vás duša a viera vo vlastné schopnosti.

Unavené telo už nestíha tak rýchlo regenerovať a kričí bolesťami, myseľ je unavená stereotypmi a večnými bojmi. Čas mi na plecia naložil dve veľké trojky a bičuje ma preč z bojiska. Duša športovca je však väčšia a silnejšia. Vďaka nej „vstávam zmŕtvych“.

Vizitka športovca

• Roman Ondrušek, narodený 06.02.1980 v znamení volejbal
• Kluby: VK Bardejov, VK PU Prešov, Bielsko-Biala(Polsko), VK Chemes Humenné, Nantes-Rezé (Francúzsko), Dunkerque (FRA), Chaumont (FRA), Cambrai (FRA)
• 2x majster  SR, 2x víťaz slovenského pohára
• Reprezentácia: momentálne 71 oficiálnych medzištátnych zápasov, 2x víťaz Európskej ligy 2009 a 2011, 2x majstrovstvá Európy 2011 (5.miesto), 2013 (11.miesto)
• Najlepší libero Final Four Európskej ligy 2011

Autor: Roman Ondrušek