Sledujte nás

Romanove okienko

Pavlov by v PRO B so zvončekom nepochodil

Zo školy si zrejme mnohí pamätáme  ruského fyziológa Pavlova, ktorý sa zaoberal výskumom podmieneného reflexu. Ten sa vytvára počas života…

Dochádza k dočasnému spojeniu, odpoveď sa dostaví po nevýznamnom podnete, z ktorého sa stáva signálny podnet. Ak podnety prestanú byť spájané, reflex vyhasína. Pavlov vedel, že keď pes zacíti jedlo, začne slintať (nepodmienený reflex). Keď pred každým kŕmením psa zazvonil, onedlo si pes zvonenie spojil s jedlom a sliny sa mu začali vylučovať už pri samotnom zvuku. Vznikol podmienený reflex. Podmienené reflexy sú aj učenie a pamäť.

Odkedy som prišiel do Francúzska pri každom daždi už tretí mesiac počúvam „a teraz tak bude pol roka“. Zároveň odkedy som prišiel do Francúzska je v drvivej väčšine vonku pekne a teplo…Vraj je to tohto roku úplná výnimka, inak je tu po lete pol roka stále sychravé, daždivé, anglické počasie. Rokmi vybudovaná istá forma podmieneného reflexu však miestnym ľuďom s prvou dažďovou kvapkou na nose v tomto období stále vraví „tak a už je to tu“.

Podobne si často a pravidelne sa opakujúce javy náš ľudský mozog vo všeobecnosti prirodzene zafixováva a tak sa už vôbec nezamýšľame nad zmenou noci a dňa, spánku a bdenia, chodenia do práce vo vymedzených zväčša pravidelných časových intervaloch, skrátka dochádza k istému stereotypu, na ktorý si zvykáme a berieme ho ako úplnú samozrejmosť. Zrejme obdobným spôsobom si môžem vysvetliť otázky, ktoré mi pri mojich internetových debatách často kladú či už moji známi, rodina, priatelia alebo ex-spoluhráči zaujímajúc sa o môj najbližší zápas.  „Mali by ste vyhrať?“ alebo  „Aký je to súper, zdoláte ich?“ Nečudujem sa im. Klasické otázky, na odpovede ktorých sa na Slovensku každý pozerá cez tabuľkové postavenie družstiev.  U nás je totiž prirodzené, že v tabuľke vyššie postavený je v zápase favoritom, čiže by mal vyhrať a naopak. A myslím, že nie len vo volejbale.

Vo francúzskej volejbalovej PRO B bolo už po piatich kolách zo štrnástich mužstiev bez prehry jediné, i to v danom kole odolávalo za stavu 0:2 na sety mečbalom družstva figurujúceho aktuálne na poslednej priečke… a to v rámci francúzskeho pohára prehral predposledný tím PRO B s aktuálnym majstrom Francúzska 13:15 po päťsetovej bitke v tajbrejku. Myslím, že to svedčí o kvalite a vyrovnanosti zároveň. Neviem, ozaj netuším, ako dopadne náš najbližší zápas. Samozrejme, že verím vo víťazstvo. Zároveň si však uvedomujem, že pri doterajších piatich trojbodových zápisoch do tabuľky zo šiestich zápasov som vždy cítil, že môžeme daný zápas prehrať. Stačí ozaj chvíľku poľaviť. Mužstvo, ktoré minulého roku po polovici súťaže ašpirovalo po desiatich víťazstvách v rade na postup do PRO A, následne desať zápasov v rade prehralo a bojovalo o záchranu v PRO B… Koniec – koncov aj moje súčasné pôsobisko Nantes Reze Metropole Volley, aktuálne druhý tím súťaže, je s najnižším rozpočtom (400 000 EUR) v lige pre mnohých zatiaľ malým zázrakom. Taká je ale realita PRO B v krajine vicemajstrov Európy. Žiadna „tabuľková forma“ podmieneného reflexu tu jednoducho nefunguje.

Nemám rád stereotypné myšlienky, tak ako nemám rád stereotypy a snážím sa im aj vedome vyhýbať. Mám rád zmenu, očakávanie niečoho neočakávaného. Niečo, čo vyhecuje vaše zmysly k stopercentnej koncentrácii. Vyžaduje si to zvýšený nárok na psychické zaťaženie. Nové impulzy a práca pri maximálnom sústredení vás však posúvajú oveľa ďalej. Namáhavé. Ale ako vravieva, aj keď skôr z recesie, jeden z mojich bývalých trénerov „čo bolí, to rastie 🙂 “. Dovolím si to v tomto prípade aplikovať na psychickú odolnosť, schopnosť koncentrovať sa na celý zápas, za každého stavu. Ťažká liga…ale preto sa mi páči a verím, že v nej opäť vyrastiem. Aj jeden centimetrík by stačilo…aby som mal konečne 190 :)…

Včera opäť spŕchlo…..mne sliny pri zvončeku netečú…..verím, že sa opäť vyjasní.

Autor: Roman Ondrušek

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Viac v Romanove okienko