Kto by nemiloval zápasy “buď- alebo”, zápasy “win or die”, zápasy vabank, zápasy, kde už ide úplne o všetko. Na 100-tisícovom Nou Camp sa schyľuje k superšouke večera.
Real Madrid je pred posledným kolom Primera División 5 bodov za vedúcim Atléticom a jeho poobedňajší stret s Espanyolom už bude mať iba punc lichej exhibície, najlepšie zadarmo. Nemecká, anglická, či škótska najvyššia futbalová liga majú už tiež vo všetkom jasno, oči futbalového sveta si tak pred svojimi majstrovstvami v krajine Crista Redentore poľahky zgustnú na poslednej maškrte.
Domáci Blaugranas sú tri body za dnešným hosťom a lídrom zároveň a titul španielskych futbalových kráľov im v katalánskom chráme podvečer zaistí iba víťazstvo. S formou Messiho odišiel i zranený brankár Valdes, v zostave na dnes však už figurujú jak Neymar, tak Gerard Pique a Jordi Alba.
Madridské Atletico bolo vždy akýmsi protipólom miestneho kráľovského Realu, bolo výberom robotníkov, poddaných, doménou rebelov a ľavice. Manažér pruhovaných Diego Simeone vybudoval “na kolene” supertím očarujúci disciplínou, taktikou a modernou, vybudoval filozofiu plnú eufórie, zdravo manipulujúcu nielen domáce davy, urobil z futbalu hru s veľkým H, hru, ktorá žne zaslúžene úspechy nielen doma ale i za hranicami zeme. Atletico si zahrá o pár dní vysnívané finále Ligy majstrov. Čo dodať. Klobúčik, pán Simeone. Dnes po zranení v zostave s tým, bez ktorého by súčasné Atletico nebolo Atletico. Vamos, Diego Costa!
Fui sobre agua edificada, mis muros de fuego son – Na vode som bol postavený, moje hradby vybudované z ohňa sú. Nech vyhrá lepší, keby bol ale futbal o zásluhách, je už teraz jasné, komu daruje titul.
17:00 a Dofutbalovania, amigos!
