Dokonalosť je úžasná vec, má ale jednu chybu. Veští koniec. A ten sa blíži aj futbalovému dianiu na anglických trávnikoch Premier League 2013/2014…
CARDIFF – CHELSEA
Cardiff sa do elitnej dvadsiatky top divízie na ostrovoch dostal po 50-ich rokoch, bojoval, vypredával domáci štadión, no nepresvedčil a opúšťa anglický futbal s modrou krvou. Tréner Solskjaer považuje za najväčšie sklamanie svoju neschopnosť viac motivovať a zmeniť tím.
Chelsea už titul nezíska, a aj keď Mourinho isto nebude súhlasiť, práve preňho znamená vyhrať striebro /alebo bronz/ prehrať zlato.
Na Cardiff City Stadium sa hrá o česť. Tá velí, že The Bluebirds pri rozlúčke s top flight pôjdu na doraz.
FULHAM – CRYSTAL PALACE
K Fulhamu mám priam intímny vzťah, ako jediný z Premier League som ho videl naživo hrať hneď dvakrát, a i preto beriem jeho vypadnutie z nej dosť nostalgicky. Vieru, že Magath dokáže skoro nemožné a zachráni Chalupárov v lige skolil holý fakt, že fyzicky ani mentálne na to londýnsky tím nemal. Skromný Craven Cottage má neporovnateľný majestát magiky, bude mi chýbať.
Pulisov Crystal Palace kope až nečakane dobre a v strede tabuľky, dnes si príde k susedom nonšalantne odkopať povinnú jazdu. Najskôr remízovú.
HULL – EVERTON
Hull neohúril, no i keď so šmaľcom a škvarkami na futbalovom displayi, prežil. Everton hral jeden z najpohľadnejších futbalíkov v lige, Lukaku, Mirallas, či Baines boli najkrajšími utekajúcimi panáčikmi na zelenej obrazovke SkySport 1-4. Dikes, lads.
Everton neprehrá. Lebo nevie.
LIVERPOOL – NEWCASTLE
Nie som vyložený klubista, Gerrardov fatálny prešmyk a následnú futbalovú tragédiu na Crystal Palace /3:3/ som ale „dal“ iba cez mamin bronchodilatátor. Liverpool sa okradol o titul doslova sám, pri sile tímov ako Chelsea, City, Arsenal, Everton či Manchester United v ďalšej sezóne vidím jeho šance na titul znova len cez farebné šošovky z Cyberdoga na Camdene.
Newcastle mal určite na viac ako na 9.miesto tabuľky, „nedá se ale pořád svítit“. Alan Pardew v kresle manažéra Magpies odviedol každopádne slušný kus roboty.
Liverpool dnes musí vyhrať a čakať na prehru City. Potom je titul predsa len jeho. Ak veríte v menší zázrak, povedzte, že Nela uhrá soprán v alte.
MAN CITY – WEST HAM
Po minulotýždňovej návšteve vyslneného 35-tisícového Upton Parku som sa do jeho bublifukov a Bubbles in the Air na West Hame celkom slušne spravil, dnes by taký jeden vyfúknutý a rovno aj s titulom na Etihad Stadium Carrollovi a spol nejeden z nás určite doprial. Zavrite oči a povedzte boa, boys, to by bola šouka !
City zmyli v stredajšom daždi Aston Villu 4:0 a dnes hrajú definitívne o prvé husle na zelenom pódiu anglického futbalového top orchestra. Nemyslím, že dajú Kladivárom čo i malú šancu. Sorry, Steven.
NORWICH – ARSENAL
Kanáriky z Norwichu tiež neprežijú let medzi najlepšími a dnes to bude doma na Carrow Road posledný plač do dlaní. Aj Arsenal mal v lige na viac, v jeho prípade platí, že všetko je ako malo byť, len inak, ako chcel on sám.
Arsenal neprehrá. Už sa mu neoplatí.
SOUTHAMPTON – MAN UNITED
Svätci od sv. Márie, toť ďalšia noblesa futbalových lánov Premier League. Rýchlosť umu premenená v realitu na pľaci, Pochettinova filozofia a jeho trio Lambert, Rodriguez, Lallana, červený diplom futbalového Oxfordu a Cambridgu v jednom. Uchhty.
United. Davidova malá apokalypsa a polámané vidly v Diabolstve Snov. Inak škoda slov.
Southampton neprehrá. Ak nepostaví céčko.
SUNDERLAND – SWANSEA
Gus Poyet je najväčší čarodejník v lige, keď vydá svoju Knihu zázrakov, stojím v rade s fixou v kešeni ako susedova Katka na bíbera. Niekto utečie hrobárovi z lopaty, Sunderland ho záverečnou sériou, v ktorej porazil okrem iných aj Chelsea a Man United, rovno zabil.
Swansea stratila bez Laudrupa čaro, kúzlo i šarm. Taká Zuzanka Hraškuľča, púpavka, žubrienka, čo futbalovo zaplače i postenká. Zato Wilfried Bony by ma dostal kedy chce.
Sunderland asi kopne valec.
TOTTENHAM – ASTON VILLA
Tottenham ma skôr nenaplnil ako potešil, Lennon bol väčšinou na tráve sám ako John keď opustil The Beatles. V tabuľke 15-ta Villa mi občas pripomínala polámané uesbečko, čo chcelo spustiť Annu Kareninu. Benteke je každopádne Delobuch.
Bitka mľandravých tak za dva. Alebo za tri. Ani nie tak kto z koho, ako „koho z kto“. Heh.
WEST BROMWICH – STOKE
West Brom Albion bol v Premier League ako Slovensko v Európskej Únii, nič moč, ale môže byť. Pocit krásy a romantizmu netreba vraj hľadať, nájde si vás sám, na zelenom drne Hawthorns v každom ale prípade sotva. Až na prípad manekýna Sessegnona.
Hughsovi Hrnčiari už neboli len krvavá slina, vysunutá sánka a zaťatá päsť, Markovi všetka česť. Peter Odemwingie. Čudeso, ale umí.
A Stoke neprehrá. Lebo Crouch.
Ako v úvode už spomenuté bolo, dnešnou májovou nedeľou dojdú farby palete futbalového vzrušenia spoza Anglického kanála, farby, čo z času načas skrášlili fádny kruh života budíček – robota – pivo – fajka – spať , nie je ale dôvod na rmut. Dobre si odpočiňte, prepnite na ľadový Minsk, potom na juhoamerickú sambu a v auguste zas dočítania, amigos.
Keď, veru, Bože, dáš …
Futbal
