Prečo sa spamätali až teraz?

Prečo nehrali takýto hokej už od začiatku? Prečo to trvalo tak dlho? Kde bolo to nadšenie doteraz? Že o kom že je tu reč? No predsa o hokejistoch košického HC.

V dlhoočakávanej a novoobnovenej Champions Hockey League doposiaľ košickí nepredvádzali svoj najlepší výkon. Alebo áno, a svetový hokej je niekde inde ako ten slovenský? Tomu neverím.

Tri prehry, trikrát o gól. Dnes už nešlo domácim o nič, no aj tak sa v Steel Arene vytvorila elektrizujúca atmosféra a zrodil sa aj prekvapivý výsledok 4:3 nad Bielymi Tigrami z Liberca. Chlapci hrali so srdcom, možno pomohol opätovný prechod na čierne prilby. Každopádne, stále je veľa čo vytknúť.

Hráči pravdepodobne dostali v predzápasovej šatni poriadne ,,kapky-kvapky“ a zistili, že v nasledujúcich zápasoch nebudú hrať len o výsledok, ale hlavne o svoje zmluvy. Potvrdzuje to odchod troch košičanov – Zagrapana, Kloučeka a Pašeka, ktorý aj dnes povzbudzoval svojich ex-spoluhráčov, no už len z tribúny.

Útok konečne ukázal, že vie za zápas vsietiť aj viac ako dva góly, Peťo Bartoš vytrel zrak parádnym vymetením pavučinky všetkým neprajníkom, ktorí ho už odpisovali a ukázal sa aj dvojgólový Lapšanský. Obrana je však stále ako na práškoch, a nie je sa čo diviť. Jej hlavným pilierom je už pomaly ale isto fyzicky odchádzajúci ,,dedko“ Štrbák, ktorý v dnešnom zápase skazil skoro všetko. Od zakázaných uvoľnení, mizerných striel až po nepochopiteľné vylúčenie na konci zápasu, ktoré HC poslalo do hry 3 na 6. Stále je však kapitánom, chápem, skúsenosti a asi má aj dobré príhovory v kabíne. Martinovi samozrejme neberiem úspechy a zásluhy z jeho kariéry a reprezentácie, no myslím, že je čas zvážiť čo ďalej.

HC Košice sa predstavia ešte na ľade fínskeho Oulu a následne na svojom poslednom domácom zápase proti Kolínu. Postúpiť už nemôžu, no hokej, aký predviedli dnes, je pre mňa viac než dobrou pozvánkou na slovenskú extraligu.