Nedeľa 8:55. Srdce bije akoby som šiel na víťazstvo, nohy si už pýtajú záber. Pred štartovou lajnou som desať minút v predstihu, krátky pohľad na súperov, krátka modlitba /aj/ za priaznivé počasie. Páľ! Môj tretí štart na košickom maratóne práve zabudol na obavy.
Keď som sa na štart korčuliarskej disciplíny Medzinárodného maratónu mieru postavil v r.2012 po prvýkrát, všetko bolo pre mňa nové, dovtedy nevídané. Každý pretek je ale iný, teraz som už vedel do čoho idem, čo chcem dosiahnuť, čomu sa vyhnúť.
Priorita všetkých troch ročníkov je jediná a volá sa nespadnúť. Všetci čo viete, čo nepozornosť, kolízia, či pád na kolieskových korčuliach znamená, máte určite prinajmenšom spočítané chrasty, v horšom prípade sadru na stene visiacu na pamiatku. Príležitostí na pád je hlavne pri masových pretekoch vždy viac než dosť, od preskakovania električkových koľajníc, obiehania súperov, až po vlastnú neohrabanosť. Vylepšiť si svoje časové maximum je na druhej strane ale super vec, a to vás ženie vždy a stále dopredu.
Prvé zahrievacie kilometre sú zvyčajne najťažšie, no tohtoročný závod skúšam trocha viac kopnúť vrtuľu a ísť čo najrýchlejšie už na začiatku Hlavnej ulice, kde vychádzam po štarte z hladkého chodníka na nepríjemné ,,kocky“ obiehajúc desiatky pretekárov. Počas preteku som trocha prekvapivo ako sám vojak v poli, nemám takmer žiadnu podporu od iných pretekárov. Sem tam mám možnosť dostať sa do závesu za iného korčuliara, no potom je už tento buď príliš pomalý, alebo naopak. Poteší samozrejme vždy len to prvé.:)
Držím tempo, pri korčuľovaní nemám výraznú krízu, posledné dva kilometre sú ale zdrvujúce a záverečný šprint po hádam nekonečnej Komenského ulici mi siaha až na dno síl. Dobrá životospráva, hodnotný spánok, tréning z ľadového hokeja a posilky prinášajú svoje ovocie a vracajú mi natrénované.
V cieli sú nohy také ťažké, že sa ledva vlečiem k občerstvovacej stanici. Veľká 90-tka na medaile ma najskôr zarazí, veď 90-ty ročník tu bol predsa minulý rok. Potom pochopím, že 91. ročník = 90 rokov od začatia MMM.
Zúčastniť sa pretekov tak zvučného mena a siahodlhej histórie má svoju obrovskú hĺbku a vrelo to odporúčam skúsiť všetkým, čo chcú zažiť pocit víťaza. Víťaza nad sebou samým.
S časom 0:56:20 a stratou niečo menej ako 19 minút na víťaza som sa umiestnil na /pre mňa/ výbornom 98-mom mieste. Na budúci rok skúsim miestečko v prvej 50tke:).
Autor: Samo
