Na úvod krátkeho zamyslenia si znova neodpustím spomienku na pohodovú cestu metrom na májový Upton Park, jeho rozsypané bublifuky, modré londýnske nebo, i jeden z mojich najsilnejších zážitkov v svetovej metropole. Pozápasové podpisy Adriana, Tomkinsa, či Colea ako bonus. A ten škrob Carroll. Milujem Londýn…
WEST HAM – SWANSEA
Hammers ukopali zo 14-ich doteraz odohraných ligových duelov 24 bodov, v ostatných 8-ich pustili všetky body iba raz, prepisujúc tak štatistiky, čo nemajú v novodobejšej histórii klubu obdoby. Na domácej ligovej hrude privítali Kladivári Labute zo Swansea doteraz 23-krát a dovolili im tu zvíťaziť jediný raz – písal sa rok 1956 a oba tímy hrali onehdy druhú divíziu. 191-centimetrový hrot Hammers a kedysi/?/ reprezentant Albionu Andy Carroll netrafil sieť súpera – a zároveň neasistoval pri žiadnom – už povážlivých 756 minút, v preklade 10 ligových duelov a mne je na stotripercent jasné, že to má borec „za ten podpis“. 🙂
Swansea má v tabuľke len o dva body menej ako West Ham a takisto zažíva herný boom, keď z posledných 6-ich zápasov prehrala jediný. V Upton Parku Labute strieľať góly veľmi nevedia, dnes to ale už klasicky zvalím na Wilfrieda. Bony je pre mňa osobne to najluxusnejšie tuzexové zbožie.
Vsadiť srdcom je riskantné, veštba, že londýnčania doma neprehrajú mi príde už menej.
A ešte kvízovka na záver: Viete, ako je možné, že WEST HAM je na VÝCHODE Londýna?:)
Dočítania zajtra, kamaráti.
Futbal
