Ma Junren a jeho „EPO“ armáda

Mal jednoduchý a zároveň geniálny plán, ako zo sedliackych dievčat vyrobiť svetové rekordérky.

Stačilo ich vziať z ich domovov v provincii Liaoning a skrz sparťanskú výchovu vo vysokej nadmorskej výške prerobiť v maratónske bežkyne, ktoré nemali poznať únavu, plač ani bolesť. Žiadne vzťahy, žiadna móda, žiadna sloboda, vlasy skrátka. Heslo dňa bolo jednoduché a volalo sa drezúra.

Ma Junren začínal ako tréner atletiky na vidieckej škole, kde si osvojil metodiku systematického tréningu založeného na vedeckých výskumoch a tradičnej Čínskej medicíne. Veril v povzbudenie, stimuláciu, vyrovnanosť vo vzťahu vytrvalosť – rýchlosť a v povzbudzujúce nápoje. Neskôr pripustil i fyzické tresty svojich zverenkýň.

Jeho drina prináša prvé veľké výsledky v roku 1993, kedy na Majstrovstvách sveta v Stuttgarte armáda despotického Ma Junrena zaznamenáva neuveriteľné časy, všetko väčšinou na dlhších bežeckých tratiach. Qu Yunxia beží 1500 m v dodnes platnom rekorde 3:50.46, pričom druhý najrýchlejší čas od roku 2000 v tejto disciplíne nájdete pri 3:55.33, a len pre porovnanie, nukleárne nohy dvojnásobnej olympijskej víťazky Holmesovej tiež dali 1500m „iba” za 3:57.9. Ma tvrdil, že výkony jeho atlétok spočívajú v pití korytnačej krvi, pravda sa dnes už ale dokázateľne skrývala v dobre známom erytropoetine, známom ako EPO. Za spomenutie stojí ešte jedna zázračnica z tábora Ma’s Army – Wang Junxia, ktorej výkony na 3 000 m a 10 000 m z roku 1993 dodnes kraľujú atletickým vitrínam.

Ma všetko popieral, no až 6 jeho atlétov bolo medzi 27-mi, ktorých Čína vyradila zo svojho tímu pred olympiádou v Sydney, keďže neprešli krvnými testami. Svoj post trénera olympijského tímu Číny stráca aj Junren a keďže sa v najľudnatejšej krajine zázrakov dokáže stať všetko, hneď po spomínanej udalosti on aj celý tím akoby doslova zmizne na zopár mesiacov z povrchu sveta.

Ma je dnes na dôchodku a stará sa o dogovité psy Mastify. Ktovie, možno aj pri nich platí ono „tichonovské“ – tréning je nutné zlo, preto treba byť zlým…