28. februára 2015 sa v ŠH Elán v Bratislave konali majstrovstvá SR v atletike dorastencov a dorasteniek. Pre mňa ako staršiu žiačku – obrovská výzva. Od rána stres a nervy. Z každej strany len: „Neboj sa, je to len štafeta.”
Keď som dorazila na miesto diania, všade bolo mnoho atlétov, trénerov a fanúšikov. Stres stúpal. Štart bol naplánovaný na 17.10 hod., a tak som sa pomaličky šla rozcvičovať, aby som nič nezmeškala. Nasávala som náladu pretekov, aby stres ako-tak opadol. Zostávalo niekoľko minút do štartu, no o štafetových behoch ani omylom žiadna zmienka. Tlak stúpal a s mojimi spolubežkyniami sme si od stresu znova a znova skúšali odovzdávky.
Po vyše hodinovom meškaní to prišlo. Behy na 4×200 metrov dorasteniek. Dokopy 6 štafiet, 2 rozbehy, no len tri medailové miesta. Nastal čas bojovať. Pretekárky Slávie STU Bratislava štartujú v poradí, v akom pred dvoma rokmi získali titul majsteriek tiež na 4x200m – Cidoríková, Sojková, Kerekesová a Mišaniková v 1. rozbehu z 2.dráhy. Bolo odštartované. Prvých 200m bolo skvelo rozbehnutých, na druhý 200m nastalo zbiehanie do prvej dráhy a odovzdávka na druhej pozícii. Tretích 200m bolo mojich. Bežala som, ako som najlepšie vedela a dala som do toho všetko. Mojich posledných 50m bolo ale trochu kritických. Odovzdala som kolík a už som len povzbudzovala a bola rada, že to mám za sebou. Bolo dobehnuté a po 1. behu sme boli tretie s novým osobným rekordom 1:52:84.
Horšie však bolo, že nasledoval 2. rozbeh. Po jeho odštartovaní sme sa s dievčatami modlili asi ako ešte nikdy predtým. Každú odbehnutú „200-ku” sme sledovali a porovnávali sme ju s našimi medzičasmi. Keď sa však dobehlo posledných 200m a svetelná tabuľa ukázala horší čas ako bol ten náš, zvrieskli sme od radosti. Skoro nikto nečakal, že sa nám to naozaj podarí. Boli sme veľmi šťastné. Dokázali sme to znova. Zopakovali sme štafetu z roku 2013, zlepšili sme si osobný rekord a mali bronz na krku. Keby mi niekto uprostred decembra na nemocničnom lôžku povedal, že moja halová sezóna bude takáto úspešná, neuverila by som.
Autor: Viviána Kerekesová
