Sledujte nás

Ostatné športy

Cesta k striebru na majstrovstvách Slovenska

Všetko začalo mesiac pred „majstrákom“ na bezvýznamnom mítingu, ktorý mal potvrdiť formu. Bol to deň ako stvorený na výkon – cítil som sa parádne, natrénované som mal a nohy proste chceli ísť i samé. V cieli mojej disciplíny behu na 3000m mi ale po tvrdom boji so sebou samým namerali čas, ktorý by bol zlý aj v mojej najhoršej forme. Celú cestu domov som mal hlavu na dlaniach a nevedel čo robiť. Musel som sa zobudiť a trénovať ďalej – aj keď som už vôbec nemal chuť.

Najbližšie dva víkendy som absolvoval ďalšie halové preteky, ktoré boli celkom OK, no neukázal som to, na čo som mal. Zakaždým nevyšla nejaká drobnosť. Týždeň pred vrcholom halovej sezóny som pricestoval do Bratislavy, aby som štartoval na posledných kontrolných a zároveň tréningových pretekoch. Žiaľ, ráno som sa zobudil so seknutým krkom. Bol som zničený, nemohol som štartovať, odbehnúť dôležité tréningy a hrozilo, že sezóna bude musieť byť predčasne ukončená.

Chladná hlava mi ale ostala a už na obed mi šiel vlak domov, chcelo to jednoducho čím skôr sa dať dokopy. Docestoval som a nemohol som si ani dať dole tričko, krčná chrbtica bola totálne paralyzovaná. Neostala mi takmer žiadna viera v úspech na majstrovstvách, možno malá časť nádeje, ktorá vedela, že to zvládnem. Preto v momente, keď som bol ako tak v pohode som začal znova tvrdo trénovať. Veľa som nestihol, no aspoň trochu som vykompenzoval škody napáchané tréningovým výpadkom.

Deň pred šampionátom mi bolo fajn. Ostávalo mi len čakať, ako to pôjde ďalší deň. Ráno sme sa s kamarátom rozbehali a prešli sme sa okolo haly, mali sme dosť veľa času. Niečo v hlave mi hovorilo, že dnes príde úspech. Nechcel som ten „ciťák“ sklamať a tak som trávil veľa času oddychom a rozcvičoval som sa. Asi 30 minút predtým ako mi z hlavnej stanice mal ísť vlak domov som z dôvodu meškania disciplín ešte stále stál v blízkosti štartu a pripravoval sa na výkon. Už som sa zmieril s tým, že domov pôjdem hádam pešo :). O pár minút to však prišlo. Vybehli sme pomalým a taktickým tempom, ktoré ja veľmi nemusím. Asi v polovici pretekov sa to všetko začalo zrýchľovať a tam som pocítil krízu – bol som na 3. pozícii, bez nádeje na striebro. V momente keď sa zdalo všetko stratené a ja som si kontroloval bronz (ktorý by už bol pre mňa tretí), sa niečo stalo. Aj keď mi trepalo srdce, nohy mi horeli, pľúca nevládali a mozog levitoval nad halou, ja som pridal – a pridal som tak, že som došiel s rezervou na striebornej pozícii. 9:59,07!

Medailu som si prevziať nestihol, no stihol som aspoň ten vlak domov. Vrátil som sa nadšený a hlavne spokojný. Métu som dosiahol, no osobne chcem určite dosiahnuť oveľa viac. Teraz ma čaká aspoň chvíľa voľna, no o pár dní začína opäť tvrdá príprava. Verím, že ak sa zvládnem aj naďalej nútiť do tréningov a budem si ich aj naďalej užívať, tak mám na veľa, verím že zvládnem porážať každým dňom hlavne svoju slabosť a lenivosť. Držte mi palce:)

 

Autor: Martin Gaňo, študent Gymnázia L.Stockela v Bardejove

/na titulnom obr. druhý/

Upravil: BROsport.sk

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Reklama

Futbal

Sledujte nás na Facebooku

Viac v Ostatné športy