Už Nemeček bol posun, keď sa pozrieme, ako bolo za éry Jurka Šírošíka, ktorý kvalitne ozbíjal slovenský hokej. Momentálne prichádza Richard s ďalšou možnosťou na zmenu a s kvalitnou podporou verejnosti. Pred týždňom som videl jeho 24-bodový program a nechal si uležať v hlave. Je fajn, a predsa…
Plán je rozdelený na štyri časti.
Mládež
Je myšlienka sprístupnenia hokeja pre všetkých či hokejové lýceá nová? Myslím, že nejaké už existujú a aj môj brat, ktorý hral pred pätnástimi rokmi, mal požičaný výstroj. Samozrejme, možno je situácia iná a určite je čo zlepšovať na sprístupnení výstroja či špecializácie, kde hokejistom/-kám prispôsobia podmienky na tréning.
Reprezentácia
Celkom v pohode nápady na prepojenie reprezentácií rôznych vekových kategórií a zapojenia aj bývalých hráčov do procesu.
Ligové súťaže
Návrh platového stropu/minima ako v NHL je dobrá myšlienka. Samozrejme, ide aj o prevedenie. No v NHL platový strop udržiava ako takú vyrovnanosť tímov či to, že sa naozaj snaží o to, aby biznis šľapal a napredoval.
SZĽH
Transparentnosť. Dúfajme, lebo mám pocit, že vo verejnoprávnych funkciách je dôležitejšia čestnosť ako kompetentnosť, ak nechceme vyhadzovať peniaze do koša.
A predsa…
Tento plán je nádej robenia veci poriadne. Nie je v ňom nič prelomové, no je v ňom túžba robiť veci správne a tak, aby fungovali. A bez toho to nejde. Ak nebudeme poriadni v základoch, nikdy sa neodlepíme.
A predsa je naivné očakávať, že toto je spôsob, ako budeme lepší ako ostatní. Efektívne fungovanie je samozrejmosť, ale ak chceme prekonať ostatné krajiny, musíme vyriešiť, ako päťmiliónová krajina bude konkurencieschopná krajinám s pomerne väčším výberom detí.
Môžeme sa pozrieť aj na dvakrát také veľké Česko, ktoré má desaťkrát viac registrovaných hráčov, ale vytvoriť „hurá systém“, ktorý by zvýšil počet registrovaných hráčov, tiež nie je múdre, a preto…
Ako naši otcovia hovorili
Viem, že to nebude znieť populárne pozrieť sa na to, ako sa to robilo za socializmu, no skúsim to. Keď sa rozprávam s ľuďmi vo veku 40-50 rokov (deti socializmu J), tak príbeh ide často takto: „Keď som bol malý, hral som šport x a y, no a keď som mal 12, vybral som si šport x.“ Napríklad Demitra hral futbal aj hokej a neskôr sa rozhodol pre hokej. Dnes je trend špecializácie už od detstva. Na Slovensku vznikajú špeciálne triedy – matematické, jazykové a samozrejme športové, zamerané na asi každý druh športu. Zväčša od vás očakávajú, že už ako dieťa budete brať šport naozaj vážne a sústredíte sa naň, no ak to nerobíte, tak buď nehráte na súťažiach, alebo ste demotivovaní chodiť na tréningy, kde tréner vyčíta častú absenciu. Jednoducho vyber si jednu vec a rob ju poriadne! Ale čo ak to nie je dobré? A prečo?
Verím, že do istej miery každý šport posúva človeka vpred. Teda aj keď hokejista robí gymnastiku alebo hrá futbal, zlepší to jeho hru v hokeji. A preto by bolo zaujímavé vytvoriť prostredie, kde deti športujú a nemusia každý mesiac či týždeň ísť dennodenne trénovať ten istý šport, ale občas si ísť vyskúšať aj niečo iné. Okrem toho, že by sa všeobecne vyvíjali ich pohybové schopnosti, dalo by to priestor aj trénerom všimnúť si rôzne talenty alebo by to zvýšilo počet detí na súťažiach. Mnoho detí by do určitého veku hralo aj hokej, aj futbal a postupne by sa rozhodli. Nie som si istý, či presne tak to bolo za socializmu, ale dosť ľudí (napríklad aj Handzuš či Višňa) hovorí, že šport bol na tom vtedy lepšie. A možno toto je cesta.
Neviem, možno riešením sú športové centrá a túto tému rád prenechám odborníkom, ale každopádne si myslím, že by bolo dobré vymyslieť vlastný systém, ktorý je optimalizovaný na to, že sme päťmiliónová krajina. Čo myslíte?
