Tvrdenie, že futbal je len obyčajnou hrou neplatí v dvoch prípadoch – keď kopete finále majstrovstiev sveta a keď kopete finále Ligy majstrov…
Triapolmiliónovú metropolu Nemecka ležiacu 30 a kus metrov nad zemskou súšou zaplaví o víkende prívalová taliansko-španielska riava futbaloverných, aby spolu so zvyškom sveta vyprskla na Olympiastadion ejakulát extázy najdokonalejšieho guľatého orgazmu roka 2015.
Futbal je o heterogenite postojov i filozofií, niekto je viac do Kanta, iný do Spinozu, a hlbokosť i jednotu rozmanitého má každý právo vidieť inak. Barcelonský futbalový pingpong o polmilióne prihrávok servíruje v súčasnosti najnadupanejší a najúdernejší topspin, vracajúci sa ku koreňom i podstate tejto hry zároveň, s tým nepohne ani najposlednejší mohykán z rodu šeroslepých hejtrov. Blaugranas nehrá, nechce a nevie hrať s 11-mi hráčmi za loptou, je to tím s kopyrajtom „nemáš loptu, nemáš pravdu, máš loptu, nemôžeš dostať gól“, tím, v ktorom by aj ofenzívny borec typu Garetha Balea hral kdesi v zadnej línii, tím, v ktorom keď beží zadák Alvez do útoku, stretáva seba samého ako sa vracia. Bezuzdne adorovaná i kacírsky preklínaná katalánska diva vybehne na Berlín bez pušapky, bez zranení a v totálne plnej pare pri 1.65. Zn. Messi desí.
Talianska zebra Vecchia Signora je v poslednom stretnutí spoločenstva najsamonakovejších klubov planéty pre mnohých vraj omylom, v detailoch je ale sila veľkých a každé finále kope výsostne ten, čo pred jeho výkopom neprehral. Buffonovské „postrážte to v 16-ke, všetko vystrelené spoza nej chytím“ preverí skúška ohňa /kurz na „starú tetu“ je 6.2/, na ktorú sa teší Buckinhamská šľachta i pastieri za Ulanbátarom.
Šouka Chielliniho a Suareza padajúcich si do náčuria i náručia zároveň bude svetu chýbať /taliansky matador má svalové zranenie/, futbalové divadlo i napriek tomu ale chystá drámu, čo pôvabom sa nemá zmestiť do očí. A vy bez ohľadu na farbu futbalovej dúhy čo nosíte v srdci, určite buďte pri tom. Bo neučiniť tak je ako nechcieť byť súčasťou histórie.
Zážitoček, amigos.
